Po velkych problemoch pri cestovani a 1000 milach za volantom konecne prisli. Moj starsi brat a jeho manzelka, ktoru som este nemal moznost dovtedy spoznat. Velke zvitania a samozrejme emocie a potom hodiny a hodiny spolocnych rozhovorov.
Jeden vecer sme sa vybrali vsetci spolu aj s mojim kolegom z prace na veceru. Nech mame na co spominat. Prezili sme krasny vecer v malej talianskej restauracii. Jedlo bolo uzasne aj chutou aj porciami, takze sme si nechali zabalit aj domov. Plny dojmov sme sa vracali spat na hotel s plnym balickom dobrot z vecere. Po ceste sme si urobili este par zaberov aby sme mali na co spominat. Kedze sa nam este nechcelo spat tak sme priamo od hotela vyrazili na par piv. Len sme nechali balicek s dobrotami v kufri auta. Samozrejme ze po niekolkych alkoholickych napojoch sme boli v nalade a po dobre zakoncenom dni sme sa spokojne pobrali na svoje izby. Cestou sme vyzdvihli aj balicek s dobrotami. Tie putovali do hotelovej chladnicky.
Rano bolo prekvapujuce, ked som nasiel svojho brata este v posteli. Asi to vecer trochu prehnal. Po rannom rituali a kave sme sa vybrali na ranajky. Cestou sa brat rozhodol ze si vyzdvihne mobil a fotoaparat z auta. Na nase velke prekvapanie sa v aute nic nenachadzalo. Trochu ho zacala chytat panika. Samozrejme ze ma v mobile vsetky dolezite kontakty a velmi dlho by sa spamataval z jeho straty. Snazil som sa zachovat chladnu hlavu a prezvonit na mobil ze ci ho niekde nezacujeme. Nic sme nezaculi navyse po druhom zvoneni bol hovor preruseny s upozornenim, ze hovor bol zamietnuty. Po dalsom pokuse som sa dovolal len do odkazovej schranky. Hned som sa ho opytal, ze ci bol mobil nabity. Vraj bol plne nabity, ziadne pochybnosti. Vsetko nasvedcovalo tomu, ze bol mobil ukradnuty a zrejme aj s fotoaparatom. Nedavalo to zmysel kedze na aute neboli ziadne stopy po nasilnom vniknuti. Na druhej strane keby sa niekto dostal do auta tak by bol zrejme schopny s nim aj odist, kedze na aute je dost domyselny bezpecnostny system. Teraz uz chytala panika vsetkych. Este raz sme prehladali auto potom izbu a nakoniec sme zasli aj do podniku kde sme si odskocili na pivo. Nic sa nenaslo. Dost nam to pokazilo naladu.
Bratova manzelka sa ale nevzdavala a dostala posledny a dost sialeny napad. Co ked sme to vsetko pribalili do balicka s jedlom? Za inych okolnosti by som na taku poznamku nereagoval, ale ked som si uvedomil v akom stave sme vcera boli tak mi pripadalo vsetko mozne. S malou nadejou sme sa teda pobrali na izbu, otvorlili chladnicku a balicek. Samozrejme mobil aj fotoaparat boli tam. Pekne cerstve, vychladene na kost. Vsetko zrazu davalo zmysel. Bateria mobilu nevydrzala take extremne teploty a vybila sa velmi rychlo. To vysvetlovalo ten zamietnuty hovor. Radost bola velka. Nalada sa vratila hned do normalu a pocas celeho zvysku dna sme si utahovali s brata ako sa dobre stara o svoju elektroniku a dava ju na noc do chladnicky aby dlhsie vydzala cerstva.
Opat raz vsetko dobre dopadlo a naucili sme sa, vzdy treba pocitat aj s tou najmenej pravdepodobnou moznostou a samozrejme sa nikdy nevzdavat. Navyse som sa naucil zopar novych grifov ako zlepsit starostlivost o svoj mobil. Kazdy vecer sa zamyslim ze ci som ho nezabudol v chladnicke.
