...nie vždy a všetko musí vyjsť podľa predstav a plánov, ktoré si urobíme pred cestou v nádeji ideálnych zážitkov. Ono vlastne nikdy a takmer nič nevyjde tak, ako si to vopred naplánujeme v blahej predstave o budúcej ceste. Nenapadol sneh. Tak sme si želali, aby napadol sneh na Poloniny, keď sme tam smerovali po Novom roku. Nenapadol. Poloniny. Magické sovo. Akoby z dávnoveku, zo spomienok z pod prachu, z dávnych dôb dávnych ľudí. Poloniny, mohutné, tajomné, podmanivo krásne, mysticky príťažlivé, mohutné bukové Poloniny.
A v nich, v ich dolinách, ktoré akoby vznikli aby v nich mohli ľudia žiť, aby sa tu mohli usadiť a postaviť svoje obydlia, svoje domy a stajne pre dobytok i malé stodoly na dopestovanú úrodu,...a cerkvi, aby sa mali kde poďakovať za to všetko. Minulé dva roky sme prešli okruhy drevených cerkvi okolo Bardejova a okolo Svidníka. Bolo snehu rozprávkovo a tak sme dúfali, že aj teraz. Ale len akosi hmlisto a mlživo všade okolo Sniny, či asi všade. Napriek tomu sme sa naučili nájsť aj v tomto počasí pekno. Vlastne ani nebolo potrebné veľmi hľadať. Ono tu je, len ho je potrebné vidieť. Pekno. Aj v dobrotách, ktoré tu varia. A tak sme si nevedeli vynachváliť mačanku, tatarčané pirohy a džatky a ešte neviem, lebo názvy som pozabúdal.
Ale aj tak sme si povedali, že sa ešte vrátime. Spomenúť si. A tak sme vyrážali na cesty s očakávaním poznania čarovných drevených chrámov v dolinách Polonín. Niekde srieň na stromoch a tráve, plávajúce chuchvalce hmly, sem tam vločky snehu, len niekoľko krokov vpredu prejde cez cestu skupina laní a jeleňov. Zastavia sa, len tak, mimochodom otočia hlavy k vám a potom pomalým krokom sa strácajú medzi ozrutnými bukmi. Krajina nadprirodzeného omamného tajomna. Pravoslávny chrám svätého Michala v obci Ruský potok, ale i ďalšie, len dopĺňali celú atmosféru.
„Uprostred obce Ruský Potok bol v roku 1740 postavený pôvodne gréckokatolícky drevený chrám. Je pod patronátom sv. Archanjela Michala. Od roku 2000 je prevedený na Pravoslávnu cirkev. Zo stavebného hľadiska ide o trojdielny, trojpriestorový, dvojvežový chrám s dvoma krížmi. Je postavený na kamennom základe. Konštrukcia chrámu je klasická zrubová, u veže a predsiene stĺpová. Telo chrámovej veže je obložené doskami, na jej streche je špeciálne tvarovaná cibuľa, laterna so strieškou, dve cibuľky nad sebou a trojramenný kríž. V závere strechy nad svätyňou je osadená jednoduchá vežička s cibuľkou a trojramenným krížom. Vstup do chrámu je zo západnej strany cez predsieň.“ /cit. Drevené chrámy.sk/
Keď som sa pred rokmi túlal od jednej cerkvi k druhej, bol problém dostať sa dovnútra, nájsť niekoho, kto by bol ochotný odomknúť. Ale aké prekvapenie, keď teraz pred každou cerkvou je fantastická informačná tabuľa s textom o danej cerkvi v slovenčine a angličtine, fotodokumentácia a čo je úžasné, aj telefónny kontakt na niekoho, kto je poverený sprístupniť chrám bažiacim po kráse ikonostasu, chvíli ticha a mystickej atmosféry, ale aj aspoň momentu na malú meditáciu.
Trochu smutno nám bolo potom vonku, keď sme videli zatlčené okná opustených domov doskami. Domov v ktorých žili, zakladali rodiny, ale už sa nedalo... a tak sa pobrali tí, kto boli mladší. A starí ?...len krútia hlavou. Bolo nám trochu smutno. S obrovským hrmotom okolo nás prehučali tri kamióny naložené bukovým drevom...z Polonín !
text, foto © Peter Krivda Soliwarski
