Kto je víťaz a kto porazený?
Najprv k tým porazeným. Určite sú to Alexander Vinokurov a Michael Rasmussen. Obaja sú už cyklisti v rokoch - 33 rokov je pre cyklistu vek, kedy vie že sa blíži koniec ich profesionálnej kariéry. Oboch čaká, s najväčšou pravdepodobnosťou, trest za ich prehrešky. Aká bude jeho výška? Ročný alebo dvojročný zákaz činnosti? Teda rok alebo dva stop závodnému pretekaniu? Až si tento trest "odkrútia", budú mať 34, resp 35 rokov. A ktorý špičkový tým ich ešte príjme, poznačených dopingovými škandálmy na Tour de France? Asi žiadny. Ich profesionálna kariéra je zrejme v troskách. Môžeme povedať že si za to môžu sami: nemali brať nedovolené podporné prostriedky (krvná transfúzia v prípade Vinokurova), respektíve nemali sa vyhýbať mimosúťažným dopingovým kontrolám (nesprávne uvádzanie tréningových pobytov v prípade Rasmussena). Práve Rasmussen nemusel skončiť až tak zle, keby boli jeho tým Rabobank a organizátori Tour dôslední, nebol by vôbec na tohtoročnú Tour nominovaný. Trestu by sa i tak nevyhol (trojnásobné vynechanie mimosúťažnej dopingovej skúšky sa berie ako pozitívny doping), ale nikdy by nebol označovaný za najväčšieho dopingového hriešnika Tour de France 2007 - teraz sa tohto obvinenia už nikdy nezbavý, má ho hlboko vypálený do kože.
V médiach je často označovaná za porazeného samotná Tour de France, prípadne cyklistika ako taká. To ale, našťastie, nie je pravda. Diváci sú Tour stále verní - svedčia o tom tisíce divákov popri trati a milióny pri televíznych obrazovkách. To, že z približne 200 cyklistov boli dvaja prichytený pri dopingu ešte neznamená že dopovali všetci. Je to len dôkaz toho, že cyklistika a Tour zvlášť bojuje za čistotu tohto športu a problémy nezametá pod koberec. Dôkazom toho je aj minulý ročník, keď na štarte chýbali dvaja veľkí favoriti, Jan Ullrich a Ivan Basso, ktorí neboli pristihnutí pri dopingu, boli len podozriví z účasti na dopingovej afére okolo španielskeho lekára EufemianaFuentesa. Je dobre, že je v cyklistike snaha s dopingom bojovať, druhou stranou mince sú však cyklisti, ktorí zrejme ešte nepochopili, že ich nedovolené podporné prostriedky nezostanú neodhalené.
A víťaz? Ten je jasný: je ním Alberto Contador. Dúfam len, že pre tohto mladého španielskeho cyklistu to nebude posledné veľké víťazstvo. Aby sa s ním nevlieklo ako tieň, a on aby nebol raz históriou označený ako "ten čo vyhral dopingom poznačený ročník Tour de France". Aby neskončil podobne ako Jan Ullrich, víťaz Tour z roku 1997: takisto vtedy získal senzačné víťazstvo, s ktorým nikto nepočítal. Do pretekov nastupoval ako "domestik" Bjarne Riisa, až keď bolo jasné že Riis na víťazstvo nemá sa z neho stala týmová jednotka. Našťastie Tour ´97 nebola poznačená dopingovými škandálmi a viťazstvo Janovi Ullrichovi nik neupieral tak ako teraz Contadorovi. Mladému Ullrichovi (v čase víťazstva na Tour mal necelých 24 rokov) bola v roku 1997 predpovedaná hviezdna kariéra. Ale z tieňa tohto víťazstva sa už nikdy nedostal. Vyhral síce ešte preteky Vuelta a Espana v roku 1999 a dvakrát sa stal majstrom sveta v časovke jednotlivcov v rokoch 1999 a 2001, no na Tour de France bol už večne "ten druhý": pri obhajobe prvenstva v roku 1998 skončil druhý za Marcom Pantanim a potom nestačil na fenomenálneho Lanca Armstronga: v rokoch 2000, 2001 a 2003 obsadil druhé miesta, v roku 2004 4. miesto a v roku 2005 3. miesto. A v roku 2006 neúčasť kvôli podozreniu pre doping... Smutný koniec, ale kto by ho v roku 1997 predpovedal? Dúfam že takáto kariéra nečaká Alberta Contadora, ktorý má zatiaľ všetko len pred sebou. Je príliš zavčasu predpovedať mu hviezdnu cyklistickú kariéru, takisto ako nie je na mieste znižovať jeho kvality tvrdeniami, že vyhral len preto, lebo bol odvolaný Rasmussen. Najbližšiu možnosť potvrdiť svoj talent bude mať už v septembri na preňho domácich pretekoch Vuelta a Espana. A dúfam že o rok sa mu podarí obhájť prvenstvo na Tour. A za všetkých priaznivcov cyklistiky verím, že o rok bude Tour de France bez dopingových škandálov, pretože táto "stará dáma" si to zaslúži.
