Oreéne

Moja prítomnosť je v ňom akoby magmatická.

Kým som narovnávala ruku v lakti, deväť krát sa mi vybavila jeho tvár.

Takto blízko pri absolútnej nule sa pohyby maľujú.

Raz ma tu nájdu ticho čupieť

a vedľa bude na zemi ležať biele zamrznuté svetlo.

Čo znamená, nechoď tam dnes?

Alebo sa stanem súčasťou nejakej ďalšej samopompéznej chvíle,

keď sa telá kráterov vracajú z neba.

To by sa mi páčilo viac.

Pršať.

Vždy keď vojde, chce sa dívať inam

a potom sa mu oči zahmlievajú,

ale inak s každým nádychom akosi spriehľadnieva .

Cez termovidenie sa mu okolo pŕs a vedľa nosa

rozlievajú tmavobordové oblasti a

na prstoch je skoro tyrkysový .

Čo znamená, že dnes? Kedy?

Zbrázdený suchý dezén na jeho ľudských perách

nejako stále ťahá k sebe moje ústa.

Kam?

.
.
.
.
.