Tak napr. čo sa týka nezamestnanosti, tá je tu v Keni (ktorá je na africké pomery rozvinutou krajinou) podstatne vyššia a neporovnateľná s tou našou na Slovensku. Tu v oblasti Turkana kde pracujem sa pohybuje medzi 80-90 percentami. Neexistuje tu žiaden priemysel a kôli minimu zrážok a veľkému teplu ani žiadne poľnohospodárstvo. Nájsť si tu prácu je v rovine zázraku. Okrem obchodníkov a drobnými službami tu neexistujú skoro žiadne pracovné príležitosti. Budem konkrétny. V našej saleziánskej technickej škole máme rozbehnutú mini výrobňu nábytku a školských lavíc. Ako som sa dozvedel, nič lepšie tu v širokom okolí stoviek kilometrov nenájdete... Skoro denne nás prichádzajú ľudia prosiť o prácu. Žiaľ práce je často málo aj pre našich zamestnancov. Títo ľudia sú vám však ochotní pracovať na páliacom slnku aj za 1 euro denne, len aby uživili svoje rodiny! A vraj sú Afričania lenivý...Učitelia v našej saleziánskej technickej škole, dochádzajú za prácou z Nairobi a okolia, čo je 800 až 900 kilometrov. Tu sa dá ľahko pochopiť situácia v Keni na trhu práce. Ne cestu domov, kde majú svoje rodiny a deti potrebujú cestovať dva dni... V niektorých úsekoch je však lepšie z cesty zísť a jazdiť po púšti (pre časté výtlky na cestách :-)). Cez Veľkonočné sviatky mali učitelia štyri dni voľno, ale nikto z nich nešiel na sviatky domov, lebo by ich prakticky celé strávil v autobuse... A tak sviatkovali ďaleko od svojich najbližších a sami...Platy týchto našich zamestnancov často neživia len ich najbližších členov rodiny, ale nezriedka je to jediný stabilný príjem pre širšiu rodinu. Tu neexistujú starobné dôchodky, rodinné prídavky ani podpora v nezamestnanosti. Rodina sa musí postarať o svojich členov sama.Ak vážnejšie ochoriete, necháte v nemocnici celý svoj majetok, nehovoriac o náročnejších operáciách... V niektorých oblastiach sú ľudia radi, ak vôbec nejakú nemocnicu nájdu a ak sa im podarí zohnať lieky... A to nehovorím o fyzicky a psychicky postihnutých ľuďoch. O nich sa tu nemá kto postarať... Žiadne ústavy pre týchto ľudí tu v Turkáne jednoducho neexistujú! Starí a postihnutí ľudia sú odkázaní na pomoc ich príbuzných a od štátu nedostavajú žiadnu podporu...Keňa pritom patri v Afrike rozhodne k tým rozvinutejším krajinám... Porovnávajúc to s našim Slovenskom, môžem teda spokojne skonštatovať ako je nám na Slovensku dobre a pritom si ho často tak málo vážime... Keď som sa našim učiteľom priznal, že naše mamičky dostavajú rodinne prídavky a majú platenú materskú dovolenku, tak sa nestačili diviť... Keď som pridal, že nezamestnaní dostávajú u nás od štátu podporu, tak mi nechceli veriť... A keď sa dozvedeli, že naše deti za školu neplatia, tak odvtedy je Slovensko ich vysnívanou destináciou...:-)Trocha to nadľahčujem, ale som presvedčený, že je veľa veci, ktoré by sme si mali v našej krajine viac vážiť a byť na nich hrdí... Milióny ľudí o takom štandarde aký máme na Slovensku len snívajú...
