Stephen prežíval od detstva svoj život na ulici. Spomína: „mama nás nebola schopná uživiť, lebo prepila všetko. Ak som chcel prežiť, musel som ísť na ulicu a skúšať šťastie tam. Zberal som rôzny odpad, prehrabával sa na smetiskách a hľadal, čo by sa dalo zjesť, čí predať... K tomu drobné krádeže na trhoviskách, keď bolo najhoršie a nebolo čo do úst... Tak sme to robili všetci – deti z ulice.“
„Mal som však šťastie, lebo ma našli saleziáni a dostal som sa do rehabilitačného centra Bosco Boys. Začiatky boli tvrdé, spávali sme v kontajneroch... Každý však mal svoju posteľ, skrinku, kde si uložil zopár osobných veci a čo bolo najdôležitejšie, mali sme čo jest...“,
Tak Stephen vyrástol u saleziánov, vychodil základnú školu a vyučil sa za automechanika. Neskôr pracoval na misijnej stanici v púšti, kde robil šoféra, zásobovača, mechanika a všetko potrebné. Potom prišla jeho veľká šanca, keď dostal ponuku pracovať ako vychovávateľ v tom istom centre, kde sám vyrastal. „Je to pre mňa veľké šťastie mať takúto prácu a pomáhať deťom z ulice, tak ako saleziáni pomohli mne...“ hovorí. „Môžem tak využiť všetky svoje skúsenosti... Aj keď som mal ponuku na lepšie platenú prácu, chcem zostať pri deťoch z ulice, lebo to cítim ako svoje poslanie a táto práca ma napĺňa...“
Stephen z toho, čo zarobí (cca 100 eur mesačne) prispieva mame a bratovi, aby prežili. Ti žijú stále v jednej plechovej bude v slume...
Nedávno vážne ochorel Stephov bratranec a musel byť hospitalizovaný. Z rodiny sa nenašiel nik, kto by mu zaplatil pobyt v nemocnici a tak prosili Stepha, ktorý ma ako jediný prácu, aby to vyrovnal. Po týždni bratranec v nemocnici zomrel a bolo treba zaplatiť nielen nemocnicu, ale aj pohreb... Stephen bol nútený zobrať si pôžičku, aby mohli bratranca pochovať. Namiesto plánovaného vydania CD spolu s deťmi z ulice ma dlhy, ktoré bude dlho splácať...
A na záver... Raz pri jednej príležitosti, bol pozrieť mamu a brata. Bol tam aj nejaký muž, ktorého mu mama predstavila ako jeho otca. „Ostal som v šoku, keď mi povedala, že toto je môj otec. Podali sme si ruky, zoznámili sa a nastalo ticho...nemali sme si čo povedať...“ spomína. „ Nikdy sa o mňa nezaujímal a vôbec ho netrápilo, čí máme čo jest, či chodím do školy, alebo žobrem na ulici... Ukázal sa po dvadsiatich štyroch rokoch...“
Toto je Stephov život v skratke. Osud jedného z chlapcov z ulice, ktorý sa prediera životom a nesie si na svojich pleciach rany z detstva... Napriek všetkému je veľmi obľúbeným vychovávateľom a veľkou inšpiráciou a príkladom pre naše deti z ulice .
P.S. Videoklip, ktorý sa podarilo Stephovi nahrať spolu s deťmi môžete nájsť tu. Stepha tam môžete vidieť s gitarou. Dnes je už na svete aj CD, ktoré sme mu pomohli vydať.
