Utečenci sa majú v tábore na severe Kene v Kakume vo svojej podstate veľmi dobre. Je tu o nich postarane po každej stránke a skoro nič im tu nechýba. Jedine čo im strpčuje život je miestna klíma – teplo, sucho a prakticky púštne podmienky. V porovnaní s miestnymi obyvateľmi tejto oblasti (Turkána) si ti žijú utečenci v oveľa vyššom štandarde a majú paradoxne podstatne väčšiu životnú úroveň.Tí čo majú štatút utečenca tu dostavajú od OSN jedlo, majú k dispozícii pitnú vodu, dostanú drevo aby si mohli variť, na domček z hlinených tehál dostanú plech, deti im môžu chodiť bezplatne do školy a k dispozícii majú aj bezplatnú zdravotnú starostlivosť. V tých istých podmienkach žijúci miestni obyvatelia Turkány, nedostanú nič z toho čo utečenci a za všetko si musia platiť, počnúc školným pre deti, končiac lekárom. Právom sa teda cítia ukrivdení či diskriminovaní. Do tábora si chodia aspoň po pitnú vodu, ktorá je v tejto púštnej oblasti hotovým pokladom... Celé ich bohatstvo ktoré vlastnia je stádo kôz, ktoré sú pre ne obživou i platidlom. Všetko sa platí a prepočítava cez túto miestnu "menu". Dokonca aj keď treba zaplatiť školne pre deti, niekedy chcú zaplatiť kozou...Životné podmienky utečencov a miestnych obyvateľov Turkána sú vo veľkom kontraste. Niekedy to ide až do extrémov.Nie je zriedkavosťou, že utečenci si na domáce práce najmú miestnu ženu z kmeňa Turkána, ktorá im perie, upratuje, varí a urobí za pár drobných všetky domáce práce. Toto je už zo strany utečencov vyslovená drzosť...! Celé dni sa v podstate nudia, lebo v tábore nie sú skoro žiadne pracovné príležitosti, no napriek tomu si dovolia zaplatiť si gazdinú...Je zrejme k čomu utečencov takýto životný štýl vychováva resp. ako ich to postupne deformuje... Mnohí sú tú v takejto nečinnosti už celé roky...Pre mnohých byt utečencom znamená mať celkom fajn život. Väčšina týchto ľudí sa tu má omnoho lepšie, ako vo svojej vlastnej krajine, kde im zadarmo nikto nič nedá. Neprekvapí preto, že utečenecký tábor naberá z mesiaca na mesiac čoraz väčšie rozmery a každý týždeň tu pribúdajú stovky nových imigrantov. Už teraz je utečenecký tábor jedno veľké 150 000-ove mesto...Je tiež verejným tajomstvom, že z Južného Sudánu tu prichádza množstvo mladých ľudí za účelom štúdia, lebo tu nemusia platiť školné... Ďalšie tisícky utečencov tu prichádzajú len preto, lebo z tábora je možnosť dostať sa do vysnívanej Ameriky, Európy alebo Austrálie. Ročne sa to podarí legálne okolo 1500 utečencom, čo je pre tisícky ďalších veľmi silným magnetom...Je tu teda oprávnená otázka, nakoľko je opodstatnená pomoc v rozmere aká sa utečencom dostáva...? Je tento postup spravodliví voči miestnym obyvateľom Turkány, ktorí nemajú ani pitnú vodu, alebo je to časovaná bomba pre nové napätie či vojnový konflikt...?
