Žijeme dobu, kedy sa všetko relativizuje a je postavene do roviny názoru... Akoby neexistoval stabilný bod o ktorý ba sa dalo oprieť a od ktorého by sa dalo odraziť. Pravda je subjektívna a vecou názoru... Často preto netušíme, kde je „sever“...
Ak sa dá z niečoho poučiť, tak sú to dejiny. To čo si ľudstvo odžilo doteraz...
Siahnem po niekoľko tisíc ročnom texte z Biblie z knihy Genezis.
„Náhodou“ sa mi otvorí, na kapitole: Skazenosť ľudstva - potopa (Gn 6, 7-24). Samého ma to zarazí...
Hľadám text o Sodome a Gomore, kde zničenie týchto miest jasne súvisy s morálnym úpadkom miest a rozšírením homosexuality...
„Zavolali si Lóta a pýtali sa ho: „Kde sú tí muži, čo tejto noci prišli k tebe? Vyveď nám ich, aby sme s nimi obcovali.““ (Gn 19:5)
Slovo „obcovať“ je diskrétny pojem Biblie na označenie sexuálneho vzťahu. Podobne ako slovo „poznať“, ktoré sa tiež vyskytuje v niektorých prekladoch Biblie a má rovnaký význam.
Nakoniec o čo v biblickom texte ide, je veľmi zrejmé už zo samotného kontextu udalosti (Gn 19: 1-29). (www.biblia.sk)
Hriech sa v Sodome a Gomore rozšíril natoľko, že sa zvrátená požiadavka mužov týchto miest stáva legitímna a normálna. Dokonca, ako keby právom...
Do podobnej situácie sa dostávame v Európe dnes, kedy sa hriech pre svoje rozmery stáva čímsi normálnym, bežným a zanedbateľným z čoho si skôr robíme žarty, ako by sme ho mali brat vážne...
Uvediem niekoľko príkladov.
Možno trochu otrepané, ale pravdivé - rodina je základnou bunkou spoločnosti. Ak je však polovica buniek v tele chorá, môže také telo normálne fungovať? Nepotrebuje terapiu a liečenie...?
Skoro polovica manželstiev na Sk sa rozpadá. Kým pred par desaťročiami išlo skôr o výnimku a „škandál“, dnes je to „normálne“... Polovica novej generácie rastie v rozvrátených rodinách... Môže spoločnosť s polovicou chorých buniek normálne fungovať...? Pýtam sa, sme si aspoň vedomí potreby liečenia, alebo sme zašli tak ďaleko, že sme z toho urobili „normu a prirodzený vývoj“...
Čo sa týka manželskej vernosti. Došli sme tak ďaleko, že mnohí zastavajú názor, že občasná manželská nevera nie je problém...! (Čudujme sa potom, prečo sú rodiny v takom stave v akom sú...)
Samozrejme, uvoľnenie morálky vplýva zvlášť na mladú generáciu a vo väčšine prípadov sa mladí berú, lebo musia... Vstupovať do manželstva ako morálne bezúhonný, teda ako panna a panic sa stáva skôr hanbou ako niečím, čo by malo byť prirodzeným...
Všimnite si dobre, ako sa nám posúvajú hranice a morálne normy. Tvárime sa však, ako keby sa nič nedialo...
Do toho sa ozývajú homosexuáli zo svojimi „právami“ na manželstva, či adopciu deti...
Postupne si tak vyrábame z hriechu normu a zo zvrátenosti právo...
Treba však jasne povedať, že fyzické spolunažívanie ľudí rovnakého pohlavia bolo, je a vždy bude pred Bohom ťažkým hriechom aj keď si z toho urobíme „právo“... Pred Bohom za to nesieme vždy veľkú zodpovednosť...!
Zdá sa vám, že všetko je v poriadku, že sme na správnej ceste...? Quo vadis Slovensko...?
Nepriťahujeme si na seba trest, ako spomínane biblické mesta?
Dokážeme sa poučiť aspoň z dejín...?
P.S. Do pozornosti dávam aj blog Ľudmily Kolesárovej: Megaprsia a rozkroky predávajú a dezorientujú.
