Píšem to z vlastnej skúsenosti, ktorú som zažil v tábore pre utečencov v Keni v Kakume. Utečenci, tu pracujú za 1,5 eura na deň na rozdiel od zamestnancov OSN, ktorým tu vychádza denná mzda 5OO eur na deň.Zamestnanci OSN pritom pracujú v klimatizovanej kancelárii a k dispozícii majú terénne auto a dom európskeho štandardu zo všetkým, čo k nemu patrí (chladničkou, televízorom, mikrovlnkou, internetom a pod.). Ľudia, ktorí boli nútení opustiť svoju krajinu pre diktatúru, prírodnú katastrofu, vojnu a pod. pracujú pod páliacim slnkom (teplota v tieni okolo 40C a na slnku okolo 60C) za 1,5 dolára na deň. Žijú v malých domčekoch z hliny a spia na jednoduchej poduške na zemi. Nezriedka sú medzi nimi aj vzdelaní ľudia zo skončenou univerzitou. Aby si zarobili 1,5 eura, potrebujú pracovať celý deň ako otroci.Kým jedni tu bojujú o prežitie ti druhí tu celkom slušne zbohatnú.Zdá sa vám, že sa svet tak veľmi zmenil od otrokárskej spoločnosti ...? Moja skúsenosť mi potvrdzuje, že vo svojej podstate nie... Rozdiel je len v tom, že už nie sú otrokári a otroci. Podstata problému však ostáva zachovaná, kým jedni pracujú ako otroci aby prežili, iní si tu veľmi slušne zarobia. Pritom sme to všetko zabalili do pekného obalu veľkodušnej pomoci utečencom. Trápia tieto veci vôbec niekoho...? Alebo je nám to jedno, lebo takto nastavený systém nám bielym vyhovuje...
