V týchto dňoch sa všetci ponáhľame na cintoríny, aby sme dali do poriadku hroby a spomenuli si na našich blízkych. Dávame tak najavo svoj vzťah k zosnulým, aj to, že sme na nich nezabudli, tak ako sme to niekedy sľúbili... Ak však ostaneme len pri ozdobe hrobu a zapálení sviečky, tak sme pre nášho zosnulého sme v zásade nič neurobili...
„Odpočívaj v pokoji“ je napísane skoro na každom hrobe. To čo potrebuje duša zosnulého je teda pokoj! Je zrejme, že túto duchovnu „komoditu“ mu nezabezpečia kvety, vence a sviečky, ale modlitby, sv. Omše a v tomto týždni aj možnosť získať úplne odpustky. Pre tých, ktorí nevedia o čo ide: (http://katechizmus.szm.com/kat-3c2.htm).
Je smutné pozorovať tých, ktorí prichádzajú na cintorín nabalení všelijakými ozdobami, ale tam hore nie sú schopní poslať za svojich blízkych nič! To čo od nás duše našich príbuzných očakávajú nie sú ozdoby hrobu, ale duchovné dary, aby sa očistili na ceste k Bohu a mohli mu raz hľadieť „z tváre do tváre“.
Odporúčam si pozrieť na vyhľadávači meno Maria Simma. Jedná sa o mystičku ktorá svedčí o utrpení duši pri ich očisťovaní a o ich očakávaniach od nás.
Aj cintorín je jedno z miest, kde je možné si všimnúť trendy doby. Žiaľ, to na čom nám v zásade viac záleží je vonkajšia forma - to materiálne, to čo vidno. To podstatne a hodnotné čo môže skutočne dušiam našich zosnulých pomôcť sa pomaly akoby vytráca...
