Už pri zoznamovaní, ako spomína Andrea Bocelli, na neho zapôsobilo jej ľudské teplo. Začali sa rozprávať: „a aj keď som o nej skoro nič nevedel, nevysvetliteľne som chcel vedieť všetko“, spomína Andrea a pokračuje: „keď nadišiel čas obedu, prišlo mi prirodzené pozvať ju na obed, aby sa toto rozprávanie z príchuťou „rozprávky“ neprerušilo. Medzitým rozprávanie Chiari pokračovalo plynule, súvisle, pokojne a radostne v celej svojej čistote a bezúhonnosti, že sa zdá snom... Presne tak: Chiara rozprávala a nové horizonty sa otvárali môjmu srdcu, mojej mysli, mojej budúcnosti a budúcnosti mojich drahých.“
„Chiara nám rozprávala svoj životný príbeh bez hanbi a bez rezervovanosti, aby každý z nás našiel silu urobiť raz navždy, odvážny výber priestoru v prospech svetla a pravdy. Tej pravdy ktorá je život a to ten, ktorý nám už tu na tejto zemi môže darovať kus Neba.“
Nadišiel večer a Andrea Bocelli naliehal na Chiaru, aby ostala aj na večeru. Medzi tým došli aj niektorí jej priatelia a spolupracovníci.
Spomína: „Je ťažké ba nemožné vysvetliť slovami atmosféru radosti, sviatočnosti a pohody, ktorá sa bez zrejmých dôvodov vytvorila okolo nášho stola. Diskutovalo sa, cítila sa vzájomná blízkosť: povedal by som, niečo neskutočné... Spomínam si s určitým dojatím, že na konci večery jeden z mojich príbuzných sa ku mne priblížil a s určitou plachosťou mi povedal: „Takto šťastní sme ešte pri tomto stole nikdy neboli, nezdá sa ti?“ A ja som mu dal za pravdu, že je to tak...“
Andrea Bocelli spomína ako Chiara otvárala nové horizonty každému z nich a pokračuje: „Príbeh jej života, je tým najgeniálnejším strhujúcim románom. Život Chiari je jedným veľkým darom, darom ktorého prínos je nespochybniteľný. Je svedectvom toho, akých zázrakov môže byť schopné ľudské bytie, ktoré sa rozhodne spontánne, radostne a bez odkladania stať nástrojom v Božích rukách, čo je najvyššie dobro.“
Stretnutie Andrea Bocelliho s Chiarou Amirante silno poznačilo a ovplyvnilo.
To, čo nás určite prekvapí je jeho úprimné vyznanie že: „takto šťastní sme pri tomto stole nikdy neboli...“ Počuť takéto vyjadrenie z úst tak slávnej osobnosti ktorú pozná celý svet a ktorej v živote okrem zraku (čo nie je málo) zdá sa nič nechýba, je priam revolučná...!
Táto veta musí dostáť do krízy tisíce ľudí ktorí sú presvedčení, že šťastie je úzko prepojené zo slávou a bohatstvom... Svojou výpoveďou Andrea Bocelli potvrdzuje, že to tak nefunguje!
Stačí, že sa objaví jedna Božia žena, ktorá otvorí svojim rozprávaním poznanie úplne nových horizontov a všetko čo sme dovtedy prežili sa zdá len slabým odvarom toho, čo sa pred nami vďaka tomuto Božiemu človeku otvára... Človek ma možnosť pocítiť v prítomnosti Božích ľudí úplne nový rozmer, zvláštne pozitívne fluidum, naplnenosť a šťastie...! Presne tie hodnoty, ktoré oni získali v úzkom spoločenstve s Bohom... V skutočnosti nám komunikujú Božie veci, preto sa v ich spoločnosti cítime dobre a naplnene..., komunikujú nám blízkosť dobrého Boha, ktorého svojou prítomnosťou nechávajú pocítiť aj nám...
Andrea Bocelli zostane týmto stretnutím hlboko zasiahnutý a neskôr sa rozhodne stať „cavagliere della Luce“ (rytierom svetla). V praxi to znamená žiť každý deň jednu stať z Evanjeliá počas dňa s konkrétnym predsavzatím. Pridal sa tak k ďalšiemu pol miliónu tých ľudí, ktorí sa snažia denne žiť Evanjelium vo svojej každodenne realite.
Chiara Amirante inšpirovala svojim životom celý rad osobnosti a celebrít. Jej životopis je preložený už aj do slovenčiny pod názvom – Zostane len láska.
