Prvé štyri mesiace sa exorcista Raffaele nado mnou modlieval denne 4 až 10 hodín! Stále ma povzbudzoval, aby som sa nevzdávala...
V priebehu nasledujúcich rokov som sa musela predovšetkým naučiť neutekať pred utrpením, ani ho neutápať v drogách a v závislosti na práci (workholizmu). Viem, že za môj nový život vďačím modlitbám mnohých ľudí, predovšetkým modlitbám rehoľných sestier, ktoré poznali môj príbeh.
Chcela by som povedať, že prvá smrteľná pasca je bagatelizovať ezoterické metódy a okultizmus a rozlišovať medzi „neškodnou“ bielou a čiernou mágiou. Pri všetkých praktikách, počnúc vykladaním kariet, pri veštení, pri vyvolávaní duchov alebo u tzv. liečiteľov sa človek spája s démonmi.
Démoni však nepoznajú tvoju budúcnosť! Vedia síce, čo zlé chcú uskutočniť – napr. nejakou nehodou – ale nevedia či to budú môcť uskutočniť, pretože je tu ešte Boh! Všetkých tých, ktorí sa oddajú nejakým spôsobom satanistickým praktikám by som chcela varovať: „Keď si myslíš, že na to, aby si unikol satanovi ti stačí iba veriť v Boha, tak sa mýliš. Aj satan verí v Boha!“.
Nato, aby boli deti uchránené od vplyvu diabla je potrebné, aby boli čím skôr pokrstené. Do nepokrsteného dieťaťa môžu zostúpiť démoni bez prekážok, napr. aj cez prekliatie! Potom veľmi odporúčam rodičom, aby vypli počítače, internet, televíziu a rozprávali sa spolu s deťmi! Rodičia by mali naučiť deti rešpektu a poslušnosti. Vysvetliť im, že pravá sloboda spočíva v poslušnosti! Nie v tom, že si môžu robiť čo chcú..., čo sa im páči. Keď si deti robia čo chcú, tak je to preto, lebo rodičia im nie sú schopní povedať „nie“. Chcú mať svoj pokoj a preto splnia deťom každé želanie. Dôsledkom toho si v západných krajinách siahajú na život stovky ľudí s odôvodnením: „Mal som všetko a všetko som v živote vyskúšal. Teraz mi ostáva už len jedno, zabiť sa!
Osobne som vždy veľmi túžila po rodine, zvlášť, spoznať a stretnúť raz moju mamu. Táto túžba vo mne vyšla na povrch jedného večera, keď som bola na poklone pred Najsvätejšou eucharistiou. Chcela som svojej mame povedať, že som jej odpustila a poďakovať jej za dar života.
Podarilo sa mi zistiť jej adresu a dohodnúť si s ňou stretnutie. V júni 2004 som cestovala celá natešená a plná očakávania na sever Talianska. Prešlo takmer 40 rokov a ja som prvý krát stala zoči-voči svojej matke. Pozerala som jej do očí a objala som ju... Ona však bola chladná a studená ako ľad. Najväčší šok však prišiel po obede. Úplne pokojne mi do oči povedala: „Ty si pre mňa nikdy neexistovala a ani dnes neexistuješ. Zmizni z môjho života!“
Tak tomu som už naozaj nerozumela! Pýtala som sa sama seba, prečo sa vôbec chcela stretnúť? Hrozne som trpela, keby ma boli za živa rozkrájali, bola by som trpela menej...! Počas celej cesty späť som horko plakala a nevedela som sa upokojiť! Nič mi nemohlo v tejto novej bolesti vrátiť pokoj.
Chiara mi odporúčala urobiť si púť do Medžugoria, „veď kto by ti vedel teraz lepšie pomôcť ako naša nebeská Matka?“
Ani tam sa však môj stav nezmenil... Po desiatich dňoch si ma všimla vizionárka Marija Pavlovič. Videla ma sedieť smutnú na schodoch do kostola. Pozývala ma, aby som išla s ňou a naliehala dovtedy, kým som nesúhlasila. Tak som počas zjavenia kľačala vedľa nej – nezúčastnene a znudene... Zrazu som však v tele pocítila zvláštne teplo, preniklo mnou od hlavy až po päty. Mala som dojem, akoby ma niekto láskyplne objal. Bolo to neopísateľne pekné... Niečo také som ešte v živote nezažila! Keby som v nebi našla len desať percent z tohto šťastia, úplne by mi to stačilo. O niečo neskôr sa mi zdalo, akoby mi niekto vybral srdce z hrude a vložil tam nové... V tom okamihu do mňa vstúpil neopísateľný pokoj! Marija Pavlovič, ktorá nepoznala môj príbeh a moje utrpenie, mi po zjavení povedala: „Panna Mária si zobrala všetku tvoju bolesť, ktorú nosíš vo svojom srdci. Odteraz je už Ona tvojou Matkou!“
Životopisná kniha Chiari Amiranteovej, zakladateľke komunity Nové horizonty, ktorá sa venuje ľuďom z okraja spoločnosti je k dispozícii aj na Slovensku pod názvom „Zostane len láska.“
