V tom čase žil aj jeden významný svätec – don Bosco, ktorý sa staral o svojich niekoľko sto chudobných chlapcov na periférii Turína, na Valdoccu.
Epidémia cholery sa začala šíriť v lete 1854. Je zaujímavé, že don Bosco epidémiu jasne predpovedal už v máji 1854, keď svojim mladíkom povedal, že cholera zasiahne Turín a spôsobí tam hotovú skazu: „Vy však buďte pokojní, ak urobíte všetko čo vám poviem, zachránite sa od tejto pohromy...“ Chlapci sa ho pýtali, čo majú robiť. On odpovedal že: „predovšetkým majú žiť v Božej milosti (bez ťažkého hriechu). Nosiť na krku medailu Panny Márie, ktorú posvätí a každý deň sa pomodliť Otče náš, Zdravas Mária a Sláva Otcu.“
Epidémia dorazila do Turína v auguste a denne pribúdali desiatky mŕtvych... Najviac zasiahnutou oblasťou mesta bolo práve Valdocco, kde mal Don Bosco svoje oratóriu – centrum pre chlapcov z ulice.
Historické záznamy z tohto obdobia hovoria, že len v jednej farnosti Valdocca - Borgo Dora sa za jediný mesiac nakazilo cez 800 ľudí a 500 z nich zomrelo!
Spomína sa, že niektorí lekári dávali piť nakazeným cholerou otrávenú vodu, aby zomreli čím skôr a nenakazili ďalších...! Tento kontext nám pomáha lepšie sa vžiť sa do vtedajšej situácie a panike aká vládla v tých časoch...
Don Bosco sa od začiatku epidémie denne pred oltárom na kolenách modlil: „Môj Bože, udri pastiera, ale zachráň bezbranne stádo!“ Potom sa obrátil k Panne Márii a pokračoval: „Panna Mária ty si milujúca a silná matka. Zachráň mi týchto mojich milovaných synov a ak bude Tvoj syn chcieť obeť aj z našich radov..., tu som, pripravený zomrieť, ak to bude Jeho vôľa!“
5. augusta na sviatok Panny Márie don Bosco povedal: „Príčinou smrti je bezpochyby hriech! Ak sa zachováte v Božej milosti a nespáchate žiaden smrteľný hriech, ubezpečujem vás, že cholera sa nedotkne nikoho z vás! Ale ak niekto zostane v nepriateľstve s Bohom a vážne ho urazí, od tej chvíle nebudem môcť byť viac garantom pre neho, ani pre iných z tohto domu!“
Don Lemoyne, vďaka ktorému sa nám zachovali tieto vzácne riadky píše, že je len ťažko opísať efekt, ktorý don Boscové slova spôsobili. Hneď v ten večer sa mladíci predbiehali, aby pristúpili k sviatostiam a dali si do poriadku duše. Historik spomína, že v oratóriu sa veľmi zmenilo správanie a stalo sa „exemplárnym“.
Mestský úrad v tom čase otvoril niekoľko „lazaretov“ v oblasti Valdocca, kde zhromažďoval chorých na choleru. Mal však veľký problém zohnať ochotných ošetrovateľov pre chorých a to napriek tomu, že za túto službu ponúkal aj peniaze...! Nikto nechcel riskovať vlastný život...!
Don Bosco predstúpil s touto požiadavkou pred svojich chlapcov a predstavil im túto urgentnú potrebu poslúžiť chorým. Ešte v ten deň sa mu do služby ponúklo 14 chlapcov. V nasledujúcich dňoch tak urobilo ďalších 30!
Títo statoční mladíci sa striedali v službe vo dne i v noci. Často chodili za mamou Margitou (mama dona Bosco), aby im dala potrebné prostriedky. Potreba bola veľmi veľká a naliehavá. V určitom momente vyčerpala všetky prostriedky ktoré boli k dispozícii a bola nútená použiť dokonca aj oltárne plachty...!
Ako píše don Lemoyne: „Nejednalo sa o znesvätenie, ale o dokonalú lásku, aby tie posvätené plachty pokryli nahé telo Ježiša v tom, ktorý bol nakazený cholerou“. Poznáme Ježišove slová: „Čo ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“.
Na záver je treba podčiarknuť, aj keď sa to môže zdať akokoľvek absurdne a neuveriteľné, že nikto z don Boscových chlapcov sa cholerou nenakazil...! Za daných podmienok a okolnosti sa jedná o zázrak!
Nechajme sa inšpirovať tým, čo povedal don Bosco a nemusíme sa báť..., lebo to čo do nášho života prináša smrť je predovšetkým hriech...!
