Dnes nám prídu smiešne prvomájové heslá z doby minulej. Aké transparenty by sa objavili na podobných podujatiach dnes??? Jedno z najvýstižnejších by iste bolo: „Sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú". Do pozície bláznov sme ale postavení my všetci - bežní ľudia. Bohužiaľ toto staré slovenské porekadlo je zrkadlom dnešnej doby. Osvojili si ho mnohí čelní predstavitelia našej mladej republiky. Ak pre ich dedov bolo chlapské slovo nad zákon a jeho nedodržanie by si nevedeli predstaviť ani v najčernejšom sne, slovo ich vnukov sa už pri vyslovení stáva kusom toaletného papiera. Veď ako je možné, že niekto hovoril o 100 percentnom zvýšení platov a pritom vedel, že bude rád ak udrží aspoň prácu pre tých, ktorí ju mali. Ďalší sa bez najmenšieho začervenania dušuje (samozrejme pred voľbami), že nebude nič privatizovať, ale za pár mesiacov je opak pravdou. Podobných, ale aj množstvo iných rozprávok slovenský národ počúva vo väčšej miere hlavne pred voľbami. Vtedy občanov „rozprávkari" potrebujú, aby im dali svojimi hlasmi mandát na vyvrátenie toho, čo im sľúbili. Mandát na dosiahnutie moci a bohatstva.
Peter Lariš[/content>
Slovo robí chlapa.
Národným športom na Slovensku nie je hokej, ba ani futbal, ale klamanie. Kam sa pozrieme sme zavádzaní a klamaní. Takzvaní „šmejdi“ o ktorých sa s obľubou v súčasnosti všade hovorí sú slabým odvarom. Mohli by sa ísť učiť k tým, čo nám predvádzajú nami volení predstavitelia. Minimálne v tom čo národu sľúbili. Veď stoja na čele štátu, majú v rukách osud slovenských rodín.