Môžeme síce dovolenkovať v zahraničí ako často a kde chceme.Väčšina z nás aj tak dobu dovolenky trávi na PN-ke, alebo v nemocnici, aby aj ten nízky plat nebol ešte nižší. Kostol navštevujeme ako často chceme bez toho, aby sme sa báli následkov, prenasledovania. Ak máme na autobus. Podnikať môžeme. Ak sme finančne a známosťami zdatní na to, aby sme získali nejaké zákazky. Sloboda prejavu je pre tých, ktorí na to majú a nemusia sa báť aj o to málo čo vlastnia. A tým býva mnoho krát iba mizerne platená práca. Pravda je úzko prepojená s mocou a peniazmi. Tieto prvky dnešnej demokracie často zatienia aj zákon. Ak sa náhodou aj niekto z nás dožije dôchodku, je to trest. Odmenou za celoživotnú prácu a odvedené dane pre tento štát býva život dôchodcu na pokraji chudoby. Namiesto vďaky sa razom stáva príťažou tohto systému.
Bola to vtedy výhra??? Ale áno, minimálne pre tých ktorí dnes nevedia čo s peniazmi. Tých, ktorí darom dostali fabriky, hotely a iné majetky. Ale aj pre tých, ktorí položili na kolená naše poľnohospodárstvo a pripravili desaťtisíce ľudí o prácu. Tým zapríčinili, že naše deti, ale aj my konzumujeme druhotné potraviny, ktoré sú na západe podradné, alebo po záruke. Taktiež pre tých, ktorí si zo vzdelania a nášho zdravia robia biznis.
Toto všetko je výsledok víťazstva a vtedajšieho štrngania kľúčmi po námestiach. Urobili by sme to aj dnes, ak by sme vedeli ako dopadne tá „slávna“ demokracia po Slovensky??? Možno nás je viac. Ak náhodou ale nie, tak minimálne ja by som sa tohto cirkusu v roku 1989 nezúčastnil.
