Najviditeľnejším znakom súčasného spoločenského pnutia na Slovensku sú štvrtkové protesty, ktoré sa konajú v Bratislave a ďalších veľkých mestách Slovenska, už viac ako mesiac. Tento jasný spoločenský manifest, táto reflexia súčasného politického smerovania, má obrovský význam. A to aj napriek tomu, že náš Slovenský politický Olymp ich význam znevažuje a zhadzuje.
Metafora Olympu je použitá zámerne. Národná rada a 150 poslancov v nej sa veľmi často odtŕha od reality na zemi, ležiacej hlboko pod ňou. Avšak tak, ako boli v ľudských mysliach v dávnych dobách stvorení bohovia Gréckeho panteónu, boli nami-občanmi stvorení aj tí naši dnešní obyvatelia vládneho vrchu. Politického Olympu ktorý by bez ľudu, cez ktorý by projektoval svoje bytie a význam, neexistoval. V žiadnom prípade to nefunguje naopak. Ak posledný človek na tejto zemi zabudne na Dia, Aténu, alebo Háda, pána podsvetia, prestanú tieto božstvá existovať. Jediný problém ľudstva je ten, že po tých zabudnutých prídu ďalší. Je nevyhnutné, že čas Pellegríniov, Šutajov-Eštokov, Blahov a Ficov sa raz naplní. Tak ako expirovala rodina Borisa Kollára, zanikne i Hlas, či Smer, ktorý Slovensko uniesol na cestu zkorumpovanej kleptokracie postavenej na práve silnejšieho.
Politici na Olympe si svoju politickú smrteľnosť uvedomujú. A keďže mnohí z nich dokážu vycítiť moc a navigovať v jej zradných vodách, pociťujú pri pohľade na plné ulice strach. Vo vlnobití spoločenskej nevôle stroskotá nejeden skúsený politik. Ich obavy a nervozita budú rásť. A s nimi aj chyby. Z uhľadených džentlmenov a napúdrovaných dám, sa stanú prázdni gauneri. Nakoniec si budú musieť pripustiť, že v uliciach a na námestiach zúriacu búrku nespôsobilo pofukovanie a postrkovanie opozície pár nahnevaných aktivistov k činu. Spôsobili ju oni sami, svojimi činmi, ktoré otriasajú spoločnosťou hlboko pod jej tektonickou škrupinou. V jej jadre, kam história zasadila ideály slobodnej a demokratickej spoločnosti, zbavenej jarma, rovnako ako zahraničných, tak domácich mocipánov a despotov. Toto pnutie, snaha o jasné a zrozumiteľné vyjadrenie nesúhlasu občanov s konaním vlády, je pravým dôvodom na otrasy, ktoré z hĺbok spoločnosti vyháňajú ľudí do ulíc a na námestia, kde sa transformujú do viditeľného vlnobitia. Z Bratislavského Olympu z Wishu je ho dobre vidno, no to čo skutočne znamená, si páni a dámy s božskými komplexami zrejme ešte stále neuvedomujú.
A nihilo nihil, teda z ničoho je vždy iba nič. Ale na Slovensku sa to "NIČ" nedeje. Práve naopak, deje sa veľa! Rúcajú sa výsledky prác mnohých generácií, prepisujú sa zákony tak, aby favorizovali zločincov, aby garantovali beztrestnosť pre neslušných ľudí. Ak to však budú "naši ľudia", myslia si zrejme na Olympe na vládnom vŕšku, raz nás podržia. Ako by si dnešná koalícia chcela vypestovať svoje vlastné podsvetie, kde sa na nich nezabudne. Až na nich my ostatní konečne zabúdať budeme.
