Nedávno som si túto hru zahral s bývalými spolužiakmi z gympla na chate. Zistili sme, ako sa teraz, po tých viac ako ôsmych rokoch, dobre poznáme. A akí sme super. A že všetky tie vtedajšie hádky boli vlastne zbytočné. A že možno aj neboli...
A tak sme tam sedeli a rozprávali sa.
Keby som bol kvetinou, tak by som bol kosatec, keby bola kvetom ona, bola by zvonček. Keby som bol hudobným nástrojom, bol by som veľké, čierne krídlo. A ona by bola lutna. Ja by som bol tuleň, ona líška. Ja som silná búrka počas dlhej, tmavej noci, ona jemný ranný dážď na svitaní pri mori.....
Je zvláštne premýšľať, čo si o tých druhých myslíte a zvláštne počúvať, čo si oni myslia o vás. Zvláštne príjemný pocit, keď niekto dačo povie a ďalší piati vykríknu "Presne toto by som bol povedal! Na toto som práve teraz myslel!" Príjemný pocit priateľstva...
Keby som bol kvetinou, tak by som bol kosatec.
Na lúke plnej zvončekov, na lúke plnej Teba.
A v celom šírom vesmíre bolo by trocha viac slnka, trocha viac krásy,
trocha viac nehy a myslím, že asi.....trocha viac neba.
Chcem do vázy kosatec a vedľa seba...Teba.
