Peter Marek
Sochy z piesku
Často krát som vo filmoch a reklamách videl šťastnú rodinku ako pobehuje po pláži a s úsmevom na tvári stavia pieskový hrad. Ono to však nie je také jednoduché...
Dubničan žijúci v Brne, milovník kvalitného umenia, antikvariátov, vína a syrov.____________________Josef Berg
Často krát som vo filmoch a reklamách videl šťastnú rodinku ako pobehuje po pláži a s úsmevom na tvári stavia pieskový hrad. Ono to však nie je také jednoduché...
"Hip-hop je zlý! Je to pakultúra! Kanál! Žumpa! Už nevedia, čo so sebou!, Kazí mládež!, ..." A ďalšie podobné vyjadrenia sa na mňa zovšadiaľ valia. A ja už mám toho dosť.
Trenčianska Teplá, SR, 06:30 Mladý chalanisko dobieha na vlak. Prichádza sprievodkyňa.
Nie, Piotr dnes neslávi žiadne výročie. Ale prečo spomínať iba vtedy, keď ľudia oslavujú? Ležal som na posteli a počúval Patetickú symfóniu. Vtedy som sa rozpamätal na smutné udalosti s ňou spojené.
Keď som bol malý, veľmi som túžil, aby mi rodičia kúpili psa. Strašne sa mi páčil kamošov husky, ktorý jedného dňa na skautskom tábore priniesol so spokojným výrazom svojmu pánovi v papuli sliepku. Hneď za ním sa rútila so šialeným výrazom v tvári jej majiteľka. Sliepočky mi bolo síce trocha ľúto, ale na druhej strane - mať tak psa, ktorý trhá sliepky... To by bolo dačo!
Ministerstvo vnútra sľubuje vydávanie nových občianskych preukazov už dosť dlhú dobu. V januári 2006, ktorý bol jedným z tých definitívnych termínov, sa zmenili (rozumej zvýšili) aj poplatky spojené s týmto vydávaním. V niektorých situáciách dokonca desaťnásobne! Od 1.júla 2006, ktorý je ďalším definitívnym termínom (mimochodom už vieme, že opäť nie posledným) nadobúda účinnosť aj nový zákon o OP. Poplatky aj zákon sa menia, doklady však nie...
NEMOTICE (ČR), 14.06.2006, 21:50 Cestujem nočným vlakom do Brna. Vo vozni som len ja a nejaké tri študentky. Sedím v teple, počúvam Čisté tvary a čítam skriptá z hudební historiografie. Zrazu začujem trúbenie a vlak prudko brzdí.
Legendárna psychedelicko-dadaistická rocková kapela českého undergroundu vystúpi v stredu 3.5.2006 o 20:00 v petržalskom Dome kultúry, na scéne klubu Za zrkadlom.
Včera večer som sa zastavil v Interspare nakúpiť nejaké životu dôležité potraviny (rozumej sladkosti), keď tu ku mne priskočí celkom pôvabná slečna a strká mi do ruky nejaký telový sprej - špeciálne dnes a špeciálne pre mňa zadarmo. Skvele, hovorím si, konečne dačo pozitívne. Zvláštne nutkanie vziať si moju vzorku a ponáhľať sa čím skôr preč sa ukázalo ako opodstatnené, no už je neskoro.
Marec má, okrem mnohých iných prívlastkov, označenie aj "mesiac knihy". Hovorí sa, že tento prívlastok vymysleli kníhkupci, ktorým vždy po Vianociach klesala tržba a tak sa rozhodli knihy trocha viac spopularizovať.
Dnes, 6. februára, je to už osem rokov, čo tento svet opustil pán menom Johann Hölzel, známy pod umeleckým menom FALCO. Človek, ktorý vniesol do európskej poprockovej scény prvky rapu, prevažne nemecky spievajúci Rakúšan, ktorý i napriek tomu zabodoval v USA, Japonsku či Latinskej Amerike. Inšpirovaný Formanovým filmom Amadeus napísal hit o Amadeovom živote, sláve a dlhoch. Na stránke www.falcoworld.net je zdarma k dispozícii niekoľko jeho skladieb, ako aj coververzií, rozhovorov a ďalšieho materiálu. Trilógia Jeanny Part1, 2, 3 a jedna z mnohých verzií Rock me, Amadeus je voľne prístupná na stránke tapchiamnhac.net. DANKE HANS! Du wirst uns unvergessen bleiben!
Takmer každú nedeľu, ktorú trávim doma na Slovensku, zájdem na omšu do neďalekého domova dôchodcov. Život je tu občas veselý, najmä počas pravidelných zábav a tancovačiek, občas taký normálny, a občas aj trocha smutný.
Prednedávnom mi dakto ukradol peňaženku. Zasa! Tentokrát však nie na Slovensku, ale v Českej republike. Musím povedať, že na Slovenskej polícii som bol vybavený oveľa rýchlejšie. Bohužiaľ však nie vďaka extrémnej pozornosti a profesionalite, ale vďaka tomu, že zo mňa spravili totálneho vola.
Musím priznať, že už mi troška lezú na nervy všetky tie smsky, mmsky, e-maily, icq, skype, msn, chaty a e-diskusie. Samozrejme, každodenne ich plne využívam a viem, že sú to úžasné prostriedky komunikácie, ale predsa len by som si prial, aby aspoň nachvíľu bolo všetko ako kedysi...
Mám jednu veľmi nepríjemnú skúsenosť z detstva. Pamätám si ju síce dosť útržkovito, ale nemôžem zabudnúť. Som v ordinácii, sestrička berie do rúk ihlu a ja kričím...vybehnem von z ordinácie, ale mama ma chytí a privlečie naspäť. Bolí to. Som taký vystrašený, že krv nechce ísť...a doktorka mi robí jeden vpich za druhým...a ja plačem a kričím...
Tak toto mám doma pred panelákom. Asi si takého kúpim na intrák:) (Ale tohto nechcem, ten na mňa vrčal:)
Poznáte tú hru? Zvolíte spomedzi seba osobu, ktorej meno bude musieť človek, ktorý bol predtým za dverami, hádať. Pritom používa otázky typu: Keby ten človek bol.........kvet, zviera, ovocie, zelenina, farba, ročné obdobie, počasie, hudobný nástroj, auto, pohár, strom, časť nábytku, časť oblečenia, jedlo, geometrický útvar, ... a mnoho ďalších.....čím by bol?
Po veľmi dlhom čase som sa opäť ocitol na kúpalisku. Len tak ležím a pozorujem ľudí naokolo. A skúšam si predstaviť seba v ich situácii. Vidím mnohé tváre, niektoré usmiate, iné nie. Mnohé tváre - mnohé myšlienky.
Dnes na ulici ma zarazila otázka malého chlapca, ktorý bol so svojou mamou na prechádzke. Mama pred sebou tlačila kočík a chlapec sa zrazu spýtal: "Mami a odkiaľ vlastne priniesol ten bocian našu Janku?"
Poznáte to. Zasa prešiel rok, zasa bude "rodinná oslava". Prídu všetky babky a dedkovia, tety a ujovia, sesternice a bratranci. A oslavujú...len akosi bez Vás.