Dokonca si ešte presne pamätám, ako som niektoré z nich maľoval. Raz som nepočúval čo máme maľovať a tak som odkresľoval od svojho suseda. Učiteľka na to samozrejme prišla a rozsadila nás. Žiaden problém. Odmaľovával som od iného.Alebo ako som vždy s kamarátkou zaliezol dakde do kúta a nahováral ju, aby si ma vzala za muža. Ale ona sa chcela vydať len a len za svojho brata. A ja som bol z toho taký zničený...A raz mi dal kamarát mentolové cukríky, ktoré veľmi štípali. Nemal som ich kde dať, tak som ich odložil do skrinky na oblečenie na chodbe a potom som sa každých 5 minút pýtal na WC, ktoré bolo vedľa, aby som si mohol ísť z mojich cukríkov "odcmúľať".Aaaach, to boli časy. A tie poznámky v škole:"Cez prestávku sa šmýkal po zábradlí""Cez hodinu sa prechádzal po triede""Bez dovolenia išiel do koša" (by ma zaujímalo, ako som do toho koša išiel:)"Oprskal atramentom spolužiaka""Utrel spolužiakovi štetec do košele"Nádhera. Už aby som mal vlastné deti... :D
