Jej výzor mi hneď na začiatku napovedal, že s týmto nebude niečo v poriadku. Ale žeby až tak... Vysoká, škaredá a ešte aj stará, to už dačo znamená. Že nemá rada takých, ako som ja. Už zo začiatku som pozoroval, že sa ku mne správa ináč, ako k ostatným. Stalo sa mi, že som si zabudol doma knihu: „Ako to, že nemáš pomôcky na hodinu! Tak ty sa mi nebudeš pripravovať! Ti napíšem päťku, ty lajdák!!!!“ A to som si tú knihu zabudol preto, že som sa doma učil slovíčka. To keď som jej povedal... Ale knihu nemala ani moja spolužiačka: „Dobre, Aďka, v poriadku, nabudúce si ju prines...“Alebo minule. Mali sme hodinu v jazykovej učebni a pretože mi zväčša zima nebýva, napriek tomu, že bol február, mikinu som mal v triede a na sebe len tričko s krátkym rukávom. V učebni boli všetky okná otvorené dokorán a fúkalo na mňa, tak som sa jedno, ktoré bolo najbližšie pri mne a z ktorého na mňa najviac fúkalo, rozhodol zavrieť. „Peeeeeeteeeeeeeer!! Čo zatváraš to okno!!! Sa poriadne neoblečieš a potom my sa tu máme kvôli tebe zadusiť!!! Okamžite to okno otvor a neštvi ma!!!!!!!“ Najbližšiu hodinu v tejto učebni to spravila moja spolužiačka. Učiteľka iba zdvihla zrak a keď videla, že „to je iba Maťka“, pokračovala vo svojej práci. Strašne ma to naštvalo.Napriek tomu, že v nemčine nie som nejako extra dobrý, občas sa mi predsa len podarí nejakú tu vetu preložiť bezchybne. Vždy mám potom radosť a super pocit, že som to zvládol. Až kým sa neozve: „No, Peter, máš to dobre, vidím, že si to zasa odpísal od Dominika.“ Toto ma dokáže priviesť do nepríčetnosti. Ale to je ešte ten lepší prípad. Nedajbože, keď vo vete chybu mám. „Peter, nielenže odpisuješ, ale ešte aj pri tom robíš chyby!!“ Dominik tam mal člen dem a ja den. Chyba však spočívala v tom, že som si pomýlil datív s akuzatívom a nie preto, že by som odpisoval, kurnik!!Ono sa to ťažko takto predstavuje, ale keby ste počuli jej sexi hlas.... niekedy ju asi nahrám a zverením to tu dakde. Fakt to stojí zato. Začiatkom tohto školského roka ma potešila jedna super správa. Zlatá nemčinárka bude v oktáve mojou zastupujúcou triednou, pretože tá bývalá z našej školy odišla. Takmer som plakal... Teda s ospravedlnenkami a všetkými vybavovačkami teraz musím behať za ňou. Scheisse. Aspoň, že je vždy ku mne milá.. :-D Pri písomkách to tiež nie je o nič lepšie. Nech je písomka a stupnica akákoľvek, vždy mi chýba 0.5 bodu do lepšej známky. Teda aby som neklamal, raz mi chýbal až 1bod :-)Typické vety: “Ťa nechám prepadnúť a potom uvidíš! To čo toto má znamenať!“ Jej správanie ku mne vyzerá, ako keby som jej zavraždil manžela, znásilnil dcéru alebo minimálne prešiel mačku. No ja som jej nikdy nič nespravil a vždy som sa snažil správať normálne. Bohužiaľ. Nevyšlo. Teraz už na seba kydať nenechám. Mám pár týždňov do maturity, do ktorej ona rýpať nebude. Presne tak, nie som idiot a z nemčiny nematurujem. A už sa nebojím vyjadriť svoj názor na jej pindy. Horšie však je, že pociťujem totálny odpor k nemčine. Keby som si mal teraz vybrať, aký jazyk sa budem učiť, tak namiesto nemčiny, ktorej základy už mám by som si s radosťou vybral ugandčinu, oskitčinu, etruštinu, či hocakú inú "hotentótčinu". A preto VEĽMI VÁM ĎAKUJEM, MOJA MILÁ PANI UČITEĽKA, ŽE STE MI POMOHLI VYBUDOVAŤ SI TAKÝTO VZŤAH K NEMČINE, S KTORÝM V ŽIVOTE ISTOTNE ZABODUJEM. EŠTE RAZ VÁM VRELO ĎAKUJEM! A aj preto, keď vo vlaku, či na ulici počujem niekoho vravieť nemecky, vždy ma zamrazí. Veru. Nemčina by bola celkom fajn jazyk. Len keby moja učiteľka nebola...
