Keďže počul našu debatu o vysokých školách, porozprával mi, ako jeho brat študoval na vysokej škole a ako ho on viezol na motorke na prijímačky a potom neskôr aj na promóciu. Vravel, aké bolo vtedy ťažké študovať a aké problémy sa s tým spájali a ja som mu zasa povedal, aké je to dnes. Vraj nám všetkým študentom drží palce. Bol to milý pán a som rád, že sa mi prihovoril. Keď cestujem autobusom a prisadne si niekto ku mne, hoci by som niekedy aj rád, nedokážem začať rozhovor. A tak vždy len čakám, či náhodou nezaujmem toho druhého a či rozhovor nezačne on. Nezačne. A tak celú cestu iba ticho sedím a premýšľam. Možno by som mal trocha viac komunikovať s okolím. Tento pán mi pripomenul mojich starých rodičov. Ako rád by som sa vrátil do detských čias, keď som k nim chodieval na návštevy a na chatu. Teraz je chata moja, no bez nich to tam nie je ono. Škoda, že som sa im nevenoval viac, kým ešte boli so mnou.
