Potreboval som do nej kúpiť pamäťovú kartu a tak som savybral do vraj najlepšieho elektrodomu, ktorý na moju radosť a radosťspoluobčanov v našom okresnom meste nedávno otvorili. Keďže som tak trochutechnicky menej zdatný, zobral som kameru so sebou. Pán, ktorý vyzeral, že sa vyzná vo fachu, mi mnouvybranú kartu odobril a tak som za ňu zaplatil a stal sa jej šťastnýmmajiteľom. Na moje nemilé prekvapenie po tom, ako som ju vložil do aparátu, mi nadispleji ukázalo, že karta nie je podporovaná. Neskôr som sa od môjho múdrehokamaráta dozvedel, že karty majú taký „cuplík“, aký býva aj na disketách protiprepisovaniu. Ale ani jeho prepnutie do inej polohy nepomohlo, stále nebolakarta podporovaná. Nie som nejaký chronický sťažovateľ, som rád keď mi vecivydržia dva roky a ja sa nemusím ísť s niekym handrkovaťo reklamáciu, ale do najlepšieho elektorodomu som sa vybral v nádeji,že mi kartu vymenia, alebo mi aspoň vrátia peniaze. Pani na reklamačnomoddelení mi s veľkým poľutovaním povedala, že mi ju nemôže zobrať späť,lebo už je porušený obal. „Obal predáva a vy by ste si takúto kartu tiežuž nekúpili,“ povedala múdro. Mala pravdu. Bola milá, ale 399 jednotiek našejdožívajúcej meny mi to nevrátilo.
Prológ: Stále nemôžem zachytiť skvelé momenty zo svojhoživota kamerou. Prišiel som o peniaze, najlepší elektrodom urobil kšefta ja už viem, že pri záchvate nákupnej horúčky s určitosťou obídemjeden „hangár“.
Dovetok: V článku som neuviedol, že som kartu reklamoval po dlhšom čase, ako je 14 dní od kúpy. Dovtedy by mi tovar bez problémov vyreklamovali. A jeden čitateľ ma navyše upozornil, že karta a kamera sú kompatibilné, čiže predávajúci nepochybil. Týmto sa ospravedlňujem elektrodomu.
