Napriek rozšafným sľubom museli učitelia zorganizovať ostrý štrajk, pretože pán minister školstva síce sľuboval, ale v návrhu rozpočtu žiadne peniaze naviac nevybavil. Aj po ostrom štrajku im ráčil oznámiť len toľko, že peniaze nebudú. Som rád, že sa učitelia nenechali odbiť a ďalej trvajú na svojom.
Keď išlo naozaj do tuhého, minister učiteľom ponúkol polovicu z toho, čo žiadajú - namiesto 10-percentného iba 5-percentný rast miezd. Asi čakal, že týmto ich definitívne umlčí. Neumlčal a od 26. novembra nás čaká časovo neobmedzený štrajk učiteľov.
Aby sme si rozumeli. Nie som z toho šťastný. Práve naopak - hnevá ma, že situácia dospela až do tejto situácie. Státisíce rodičov budú mať o starosť naviac, musia zabezpečiť dohľad nad ich ratolesťami a netušia ani na ako dlho. Kto im vynahradí voľno, ktoré si mnohí musia zobrať v práci?
Mnoho ľudí, aj tí rozumnejší, budú nespravodlivo hromžiť na „zlých" učiteľov. Ak by fungovala spravodlivosť, mal by byť za tento chaos potrestaný minister Čaplovič. Už od volieb vedel o požiadavkách učiteľov a pravidelne opakoval, že platy učiteľov sú jednou z jeho priorít. Čo teda urobil od marca do októbra? Vôbec nič. Jednoducho čakal, že to nejako samé vyhnije? Alebo sa spoliehal, že sa učitelia nedokážu zmobilizovať?
Zobudil sa až vtedy, keď zostalo 90 percent škôl zatvorených. Tak teda neviem, ale takto sa pristupuje k prioritám? Skôr sa mi zdá, že takáto pštrosia politika je prejavom hlbokej ignorancie.
Už onedlho začne do školy chodiť moja dcéra. Poznám mnoho úžasných ľudí, ktorí pracujú v školách a verím, že aj moju dcéru budú učiť s láskou a trpezlivosťou. Šľak ma však ide trafiť pri pomyslení na to, ako si štát (ne)cení ich náročnú prácu. To posledné, čo si k tomu všetkému zaslúžia je nevšímavý prístup ministra „sociálnej" vlády, ktorej vraj záleží na ľuďoch.
Ak by pán Čaplovič naozaj chcel pomôcť učiteľom, šiel by za kolegom Kažimírom nie raz, ale dvakrát, desaťkrát alebo toľkokrát, koľko bude treba a našli by spoločne tých 10 percent. Viem, že by to bolo ťažké a že financ majster tie peniaze len tak nepustí. Viem, že by iní ministri, ktorí navýšenie nedostali, krivo poškuľovali. Nie je však sám, kto má náročnú prácu a svoj plat (ktorý by uživil niekoľkých učiteľov) neberie za to, aby hovoril „nedá sa" alebo „nie sú peniaze". To hovorili jeho predchodcovia 20 rokov. On by mohol konečne „neodkukávať" a začať novú éru v školstve. Éru učiteľov, ktorí nebudú závidieť nový počítač a telefón svojim žiakom. Éru učiteľov, ktorí nebudú v lete chodiť oberať paradajky do Talianska. A éru učiteľov, ktorí budú viac počítať s deťmi v škole než pri pokladni v potravinách.
Ibaže pán Čaplovič asi nechce a platy učiteľov si dal za prioritu len preto, že to dobre znie. Nebol by prvý. Dúfajme spoločne aspoň v to, že bude posledný. A že na výmenu nebudeme čakať celé 4 roky..
