Preto nabudúce, až sa bude pán Paška zasa zamýšľať nad tým, čo je pre našich „nedotknuteľných“ poslancov nedôstojné, nech v sebe skúsi nájsť aspoň štipku empatie voči bežným ľuďom (mimochodom, aj jeho voličom) a pokúsi sa odpovedať na otázky, či náhodou nie je oveľa viac nedôstojné, že:
1/ kým ľudia musia žiť z minimálnej mzdy alebo zo mzdy tej minimálnej veľmi podobnej, poslanci poberajú vysoké platy, ale mnohí pritom chýbajú na hlasovaniach a ulievajú sa z rokovaní výborov a pléna;
2/ parlamentné strany si nechávajú platiť svoje kampane zo štátneho rozpočtu a aj napriek tomu poniektoré z nich nie sú ochotné prísnejšie kontrolovať dochádzku svojich poslancov;
3/ občania musia strpieť akúkoľvek kontrolu a postih zo strany štátu, pričom poslanci si nedokázali za 23 rokov zrušiť trestnoprávnu imunitu (a hoci sa k tomu už teraz po dlhej dobe možno aj schyľuje, tak samotný fakt, že im to toľko trvalo, hovorí za všetko);
4/ štát nedôsledným prístupom (zámer alebo neschopnosť?) prichádza v dôsledku rozkrádaní a podvodov pri výbere DPH každý rok o viac než 2 mld. EUR, ale od bežných ľudí chce, aby platili vyššie dane na pokrytie deficitu štátneho rozpočtu.
A takto by som mohol v tomto zozname pokračovať donekonečna.
Pán Paška, ak ste chceli bežným ľuďom týmto gestom dať najavo, že sú vám ich pocity ukradnuté, tak sa vám to vcelku podarilo. Gratulujem.
