Pomoc Ochrana

Už odmalička dávame deťom stravu obohatenú železom. Tento dôležitý prvok nás chráni pred anémiou a ďalšími neduhmi. Odporúčajú ho lekári a každý z nás iste okúsil aj rodičovské presviedčanie nad lyžičkou špenátu. Železo je i príčinou žiarivej zelene oceánov kypriacich životom. V štúdii, ktorá analyzovala 69 prípadov botulizmu u kojencov, však vedci zistili, že u detí kŕmených výživou obohatenou o železo prepukla táto choroba omnoho skôr a z desiatich smrteľných prípadov sa všetky týkali detí s takouto stravou.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (1)

Aký z toho plynie záver? Jednoduchý. Naše vedomosti sú a aj vždy budú neúplné. Povedal by som, že vlastne toho až tak veľa nevieme. Staviame a opravujeme obrovské budovy a stroje, sami o sebe pritom vieme toľko, čo by za necht vošlo. Sme totiž živí, nie stroje. Sme nesmierne zložití a neustále sa vyvíjame, nie sme ako kamene obrusované vetrom. Žiadna z vedných oblastí sa nemôže pýšiť urazenou vzdialenosťou na rebríčku poznania. Ani vyspelá medicína si častokrát nevie rady a to, čo vie, sú vlastne len neistotou šité záplaty a odstraňovanie symptómov, nie precízne riešenie príčin chorôb.

Vezmime si jediného človeka. Ako mu pomôcť? Nakŕmme hladného, utešme smutného, podporme chudobného. No nepomôžeme mu ani za mak. Pričarujme mu prostredie, kde sa sám nakŕmi, nájde radosť a dostane sa mu toho, čo potrebuje, a zistíme, že toto je skutočná pomoc.

Vezmime 5,5 milióna obyvateľov tejto krajiny a uvedomíme si, že každý z nich je iný, má svoje problémy a potrebuje niečo iné. Ako pomôžeme im všetkým?

A teraz si vezmime jediný strom. Pomôcť mu znamená presne to isté, čo človeku. Zistiť o ňom čo najviac a nájsť (alebo skôr odhadnúť) to, čo potrebuje. Strom ale nie je les. Les, to sú všetci obyvatelia tejto krajiny. Nielen stromy. Sú to sovy, medvede, pavúky, jašterice, bodliaky a desaťtisíce ďalších druhov. Ako chceme pomôcť im? Sústredíme sa na stromy? Alebo celý les poskladáme tak, ako vieme poskladať sami seba? Vypílime a odvezieme to, čo má pre nás cenu, a zvyšok nech si poradí sám?

Už rozumiete? Preto máme národné parky a prírodné rezervácie. Prísne chránené oblasti sú len zlomkom celkovej rozlohy lesov na Slovensku. Nech v nich žije a rastie hocičo, sú našou studnicou pokladov. Majú cenu sami o sebe, nie ako tovar v očiach ľudí. A nepotrebujú našu pomoc, ktorú im s našimi vedomosťami nikdy nebudeme vedieť dať.

Potrebujú ochranu. Skutočnú ochranu.
A jediná skutočná ochrana je nezasahovať do nich. Nestriekať ich pesticídmi, neťažiť v nich drevo, nebudovať v nich asfaltové cesty a nestrieľať na nič, čo v nich žije.

Rozhodnúť o nej môžu politici, ale i my všetci.