Je ňou kamenný dedinský kostolík z 13. storočia, postavený v ranogotickom slohu. Používaný bol pravdepodobne do konca 17. storočia. Stavba je čiastočnou zrúcaninou – chýba jej predovšetkým akékoľvek zastrešenie... Nachádza sa na samom konci dediny, za protipovodňovou hrádzou pri meandri rieky Bodrog. Okrem neho tu stojí ešte obecný úrad a miestna fara.
HISTÓRIA KOSTOLA
Prvá písomná zmienka o obci aj tomto miestnom farskom kostole pochádza z rokov 1332 – 1337, kedy sa obe spomínajú v súpise pápežských desiatkov. Kňazom miestnej farnosti bol vtedy akýsi Tomáš. Podľa všetkého slúžil ranogotický kostol pre potreby rímskokatolíckych veriacich asi po druhú polovicu 16. storočia, kedy bol prevzatý kalvínmi.
Pohľad na južnú (naľavo) a východnú stenu kostola (napravo)
Pohľad na západnú stenu (priečelie a vstupnú časť) kostola
Pohľad na južnú stenu kostola
Pohľad na východnú stenu kostola
Pohľad na východnú (naľavo) a severnú stenu (napravo) kostola
O jeho ďalšom osude na dlhé obdobie nevypovedajú žiadne písomné zmienky, až po záver 17. storočia, kedy je opísaný ako „spustnutý kalvínsky kamenný kostol“. Spustnutosť kostola aj celej usadlosti bola v tomto storočí zapríčinená predovšetkým stavovskými povstaniami a následným hospodársko-sociálnym úpadkom zemplínskeho regiónu, ktorý pretrvával aj v prvých dvoch desaťročiach 18. storočia. Z roku 1733 sa zachoval písomný dokument, v ktorom „rímskokatolícka... z kameňa postavená cirkevná budova naďalej pevne stojí. Treba podotknúť, že sakristii hrozí v blízkej budúcnosti zrútenie...“ V roku 1782 vykonávali vtedajší vojenskí kartografi v blízkom okolí viaceré odborné merania, no kostol sa v ich záznamoch ani nespomína. Z toho istého roku pochádza aj správa, že miestny kazateľ už dávnejšie nedochádzal kontrolovať opustený kostol, a preto ho miestny zemepán odobral kalvínskej farnosti a pridelil na vysvätenie a užívanie rímsko-katolíkom. Takmer šesť storočí stál kostol bez podstatných stavebných zmien. Terajšia podoba kostola je však výsledkom dvoch stavebných etáp. Správy o stavebných úpravách sa zachovali až z 19. storočia: v roku 1849 bol kostol reštaurovaný, 1877 renovovaný. V interiéri pribudli nové piliere a polkruhové oblúky, prebudovala sa oltárna menza. Klasicisticky boli upravené okná a empora, sakristia sa zbúrala. V roku 1895 sa ho podujal zrekonštruovať sátoraljaújhelský mešťan János Hajducsko pomocou finančných príspevkov rodiny Kossuthových a maďarských vysťahovalcov v USA. Tieto posledné úpravy už neovplyvnili charakter stavby. Začalo sa s rekonštrukčnými prácami, počas ktorých sa začalo budovať nové zastrešenie a plánovala sa dostavba menšej drevenej vežičky s lucernou a zvonovou helmicou, ktorými bol nakoniec architektonický vývoj kostola ukončený. Vtedy bola postavená aj malá vežovitá zvonica, ktorá stojí neďaleko priečelia kostola dodnes.
Malá vežovitá zvonica z konca 19. storočia pred priečelím kostola
Patrónom kostola po vysvätení sa mal stať sv. apoštol Pavol. (Pri prestavbách však tento kostol často menil zasvätenie, čo komplikujú aj mladšie stavebné úpravy. Uvádzajú sa až tri patrocíniá: zjavenie Pána, sv. Anton a sv. Anna. Aj keď kostol ako cirkevne funkčný objekt bol uzatvorený ešte v dobách Rakúsko-Uhorska, na nádvorí pre zrúcaninou kostola sa každoročne počas sviatku Anny koná odpustová slávnosť.) Nadšenie i prostriedky, ktoré sa sprvu našli, sa však rýchlo vyčerpali a tak kostol začal už v 1. polovici 20. storočia opäť rýchlo chátrať. O počte veriacich sa zachovali údaje z roku 1904. Z celkového počtu 256 obyvateľov Klina bolo 80 rímskokatolíckeho, 70 gréckokatolíckeho, 100 kalvínskeho a 6 židovského vierovyznania. Uvádza sa, že príslušníci helvétskeho vierovyznania majú vlastný kostol. Po pričlenení južných oblastí Slovenska k Maďarsku reformovaný kostol rozobrali Maďari a jeho zariadenie odviezli do Felső-Berecki. Umiestnenie kostola na brehu Bodroga a časté záplavy až do výšky jedného metra narúšali statiku stavby. Na rozhraní 19. a 20. storočia bol kostol už vo veľmi zlom stave, s veľkými trhlinami na viacerých miestach. Strop sa po čase zrútil. V roku 1907 bol kostol uzatvorený. Vody Bodroga bývali postrachom obyvateľov Klina až donedávna. Pri jednej z najväčších povodní v jeseni 1974 boli obyvatelia obce evakuovaní. Pri tejto povodni sa veľa domov poškodilo, 16 z nich bolo nutné zbúrať. Tak sa stalo, že zrúcanina kostola sa v súčasnosti už nenachádza v strede, ale na samotnom okraji dediny.
ARCHITEKTÚRA KOSTOLA
Zjednodušený schématický pôdorys kostola
Kostol dodnes stojí ako znova opustená, i keď mimoriadne dobre zachovalá zrúcanina. Rekonštrukčné práce na prelome 19. a 20. storočia však narušili pôvodné, umelecky hodnotné gotické okná na celej južnej strane – a to konkrétne úplným odstránením ich pôvodných rámov aj s lomenými oblúkmi a premurovaním pomocou tehál do terajšej podoby s jednoduchým oblúkom.
Pôvodne gotické okná, odstránené a pozmenené prestavbou z prelomu 19. a 20. storočia
Hlavné oltárne okno umiestnené približne uprostred zadnej (východnej) steny, bolo počas tej istej rekonštrukcie zamurované.
Hlavné oltárne okno vo východnej stene kostola - dnes zamurované
Našťastie sa však zachoval pôvodný ráz vstupných dverí, vrátane ich gotických kamenných zárubní zakončených hore v tvare lomeného oblúka.
Výborne zachované gotické vstupné dvere v priečelí (západnej stene) kostola
Domurovávanie tehlami je viditeľné aj v niektorých častiach interiéru – predovšetkým v dvoch vrchných zakončeniach bočných pilierov lode hneď za vstupnými dverami. Taktiež sú viditeľné aj akési drobné dekoračné rímsy z tehlového muriva umiestnené v rohoch chrámovej lode. Z architektonického a estetického hľadiska môžme byť teda radi, že nedokončená rekonštrukcia spred približne 100 rokov nestihla úplne pretvoriť jedinečne zachovaný kolorit stredovekej vidieckej sakrálnej stavby.
V oltárnej časti lode (svätyni) sa výborne zachoval strop s valenou klenbou a na jej dlážke masívny kamenný podstavec oltára.
Dva pohľady na skvele zachovanú valenú klenbu oltárnej časti lode (svätyne)
Robustný kamenný podstavec niekdajšieho oltára
Krstiteľnica – umelecky zhotovená nádoba na krstnú vodu – bola v kostole jedným z najdôležitejších liturgických predmetov. Najstaršou v oblasti dolného Zemplína je románska kamenná krstiteľnica z rozhrania 12. a 13. storočia, ktorá sa dnes nachádza na nádvorí pred kostolom ref. cirkvi v Zemplínskom Jastrabí. Druhá z najstarších krstiteľníc bola objavená v zásype lode ranogotického kostola v Kline nad Bodrogom. Vyhotovená je z jedného kusa kameňa. Pochádza z prvotného vybavenia ranogotického kostola a je tiež dokladom farských práv kostola. K zaujímavým nálezom patrí aj 63 cm vysoké torzo renesančnej kamennej krstiteľnice z obdobia okolo roku 1600. Pri sondážnom prieskume sa na stenách svätyne odkryli fragmenty pôvodnej gotickej výzdoby. Objavené fragmenty, podmienečne datované do prvej polovice 14. storočia, poukazujú na prítomnosť maliarskej výzdoby, nemožno z nich však zatiaľ robiť žiadne závery o ikonografii. Neskoršie úpravy, vápenné vrstvy a nové omietky zničili výtvarné dielo gotického obdobia na stenách svätyne kostola.
Pastofórium – miesto na uschovanie Sviatosti oltárnej – je umiestnené po pravej, epištolnej strane oltára. Gotické kamenné pastofórium bolo vraj v hornej časti zdobené trojlaločným oblúkom. Poznámka autora - malý problém : Neviem, či bolo po pravej strane z pohľadu návštevníka alebo z pohľadu kňaza pri oltári. :-) Je možné, že sa nachádzalo pod druhým, bočným oltárnym oknom, umiestneným v južnej stene :
Bočné oltárne okno v južnej stene (tiež prestavané) z vnútornej strany
Bočné oltárne okno v južnej stene (tiež prestavané) z vonkajšej strany
Dnes už neexistujúca a v 19. storočí definitívne odstránená sakristia bola postavená súčasne s kostolom, na čo poukazuje jej základové murivo, vzájomne previazané so základmi presbytéria a kostolnej lode. Mala pôvodne pultovú strechu. Zmienka o hroziacom zrútení sa sakristie z roku 1733 dokonale zapadá do teraz viditeľného stavu kostola – pri severnej bočnej stene sa črtajú základy akejsi zaniknutej štvorcovej prístavby. S menšou, oltárnou časťou chrámovej lode, bola prepojená užšími dvierkami v typickom tvare lomeného gotického oblúka. Už v dávnejšej minulosti boli zamurované a splývajú s časťou dnešného vonkajšieho múra, ktorý kedysi tvoril časť vnútornej steny nevysokej sakristie.
Priestor zaniknutej sakristie pri severnej stene kostola
(na prvej fotke vidno i obrysy niekdajších dverí do oltárnej časti)
Niekdajšie vstupné dvere do zaniknutej sakristie - dnes výklenok v severnej stene oltárnej časti Murivo celého kostola je dnes obnažené, väčšinou bez povrchovej omietky (najmä zvonku), staticky je však pevné a tak nehrozí zrútenie. Poskytuje dobrú možnosť prezrieť si pôvodné obrysy niektorých častí stavby, ktoré sa jasne črtajú už pri zbežnom pohľade zblízka na murivo – ide napr. o miesta vsadenia rámov pôvodných okien alebo priestor zaniknutej sakristie (miesta, kde bola spojená so zvyškom budovy kostola). Na niektorých častiach stien sa však dajú pozorovať niektoré väčšie povrchové, zriedkavejšie aj hĺbkové trhliny. Vrcholové murivo je najmä u priečelia (čelnej, západnej steny) a u severnej steny pomerne málo narušené, k čomu prispieva v určitej miere aj brečtan a ďalšie popínavé rastliny, ktoré ich pokrývajú. U južnej steny je vrcholové murivo narušené najmä v oblasti dvoch hlavných okien, pravdepodobne aj v dôsledku prehnanej manipulácie počas zmienených úprav spred 100 rokov. V hlavnej časti lode je zachovaná pôvodná dlažba z kamenných kvádrov. Pôvod malého okrúhleho okna nad vstupnými dverami nie som schopný uspokojivo zaradiť. Kostol je vybudovaný z lomového a riečneho kameňa spájaného vápnopieskovou maltou. 90-95 cm široké múry boli pôvodne na vonkajšej strane i v interiéri omietnuté. Najlepšie sú vypracované nárožia kostola, na ktoré sa použili väčšie kamenné kvádre .
Detailnejší pohľad na priečelie (západnú stenu) kostola
Typicky gotické kamenné nárožie (oporný pilier) napravo od vstupných dverí
Typicky gotické kamenné nárožie (oporný pilier) naľavo od vstupných dverí - trocha zarastené :-)
DOTERAJŠÍ ARCHEOLOGICKÝ VÝSKUM
Prvá etapa archeologického výskumu v Kline nad Bodrogom v roku 1988 bola zameraná na odstránenie závalu, preskúmanie presbytéria a zaniknutej sakristie. Začiatok výskumných prác bol zvlášť náročný, pretože celý interiér kostola bol do výšky 1 – 1,5 metra zavalený sutinou, spadnutým stropom a strechou. V priestore kostolnej lode rástli kroviská a štyri stromy. Kvôli naliehavosti archeologického výskumu stredovekého kostola v Malej Bare boli výskumné práce v Kline nad Bodrogom prerušené. Pokračovanie výskumu v areáli zrúcaniny rímskokatolíckeho kostola vyžaduje tiež skutočnosť, že v jeho susedstve sa nachádzajú základy ďalšieho zaniknutého kostola zo 16. storočia ktorý patril reformovanej cirkvi.
A AKO SA O KOSTOL STARÁ OBEC ?
Potešujúce je, že miestni ľudia sa aspoň v rámci svojich možností snažia chrániť kostol pred zbytočným rozpadom a zarastaním náletovou vegetáciou. Okolie celej stavby je jej zbavené a pekne, takmer až parkovo upravené. Popínavé rastliny boli pri severnej a západnej stene asi úmyselne vysadené, pravdepodobne nielen ako dekorácia, ale aj určitá ochrana korún muriva.
Zákutia severnej steny pokryté popínavými rastlinami v jesennom šate...
V dvoch oporných bodoch lodnej klenby sa nachádzajú akési oceľové prúty staršieho umiestnenia, ktoré zjavne plnia funkciu tiahla na zabezpečenie vrchných častí oboch bočných stien pred hrozbou možného náklonu a zrútenia sa dovnútra.
Oceľové prúty slúžiace ako tiahla na zabezpečenie koruniek muriva pred rozpadom
Pravdepodobne minulý rok (2006) bolo do oltárnej časti lode inštalované montované lešenie z drevených trámov, ktoré má tiež preventívnu funkciu a slúži ako bezpečnostná podpera pôvodnej valenej klenby nad oltárom.
Novučičké lešenie na ochranné zabezpečenie stropu oltárnej časti lode...
Gotický kostolík v Kline nad Bodrogom je na území Zemplína a v širšom zmysle aj východného Slovenska takmer raritou – predovšetkým vďaka minimálnej narušenosti väčšiny pôvodných architektonických prvkov. Tiež preto, že len málo kostolov z obdobia stredoveku sa v dnešnej slovenskej krajine vyskytuje práve vo forme opustenej ruiny, nevyužívanej už niekoľko storočí. Na rozdiel od väčšiny známejších historických pamiatok tohto mikroregiónu na juhu slovenského Zemplína, je však mnohými obchádzaný a o jeho existencii nevedia častokrát ani tí najväčší turistickí zanietenci... Rozhodne by si však zasluhoval väčšiu pozornosť tak pamiatkárov, ako aj širšieho okruhu milovníkov kultúrno-historických pamiatok. Je to jedinečne dobre zachovaný objekt, ktorý nám pomôže ľahšie si predstaviť reálny vzhľad vidieckych kostolov na našom území z obdobia 13. – 15. storočia. Svojím čudesným a spletitým „životným“ príbehom a neopakovateľnému umiestneniu v takmer až romanticky ladenom zákutí zaujme každého, kto sa rád dotýka autentického svedka neraz pohnutej histórie niekoľkých storočí...
TAK ZATIAĽ DOVIDENIA V KLINE NAD BODROGOM ! :-)
(Autor článku by rád poďakoval pánovi J. Bogolyovi za poskytnutú literatúru, obecnému úradu v Kline nad Bodrogom a http://www.zamky.sk/?mon=81110819&q=node/3 za ďalšie cenné údaje z ich webovej stránky .)
Fotografie : Archív autora - (c) Peter Molnár október 2006
Pôdorys : (c) Peter Molnár marec 2007
Odporúčané webstránky : http://www.klinnadbodrogom.ocu.sk/
Kostolík v Kline nad Bodrogom nájdete aj na Google Maps.
P.S. Dúfam, že som aspoň niektorých nalákal na obzretie si tohto zaujímavého miestečka, ak by niekedy boli náhodou v okolí Stredy nad Bodrogom, Borše alebo Viničiek... :-)
Odporúčam ešte : Hrad vo Veľkom Kamenci, Rákocziho kaštieľ v Borši, vínne pivnice v Malom Horeši a Kráľovskom Chlmci, gotický kamenný most sv. Gottharda a kláštor v Lelese, hrad a župný dom v Zemplíne, lokality hradov a hrádkov v Kráľovskom Chlmci, Brehove, Kazimíri, Cejkove, kláštor v Brehove a minerálno-železitý prameň v Ladmovciach...
