...moja mama nakukla do mojej izby a povedala mi s trocha vážnou tvárou, že starší z dvojice naších psov pred pár hodinami umrel. Potom sa vytratila preč, ja som ostal ležať zadumane na svojej váľande, čumel som na strop a horúčkovito uvažujúc privrel poriadne oči. Cítil som akýsi zvláštny stav, ktorý prebiehal už pár minút. Náhle na mňa prišiel ten povedomý pocit "odľahčenia" a začal som naplno vnímať hmotný svet okolo seba. Oči som mal otvorené, ako keby som ich ani pred pár sekundami vôbec nezažmúril. Jasné... Sen... A tak som teda druhýkrát - teraz už naozaj - vstal a zašiel hneď na kus klasickej rannej konverzácie s mamou, ktorá bola práve v kuchyni. Samozrejme, opýtal som sa jej, či je pes nažive a upozornil ju na ďalší môj debilný mini-sen s charakterom "je mi ľúto, ale máme pre vás správy rovnako dušu potešujúce ako spravodajstvo komerčných televízií"... :-)
Náš v roku Pána 1994 narodený foxteriér s absolútne neočakávateľným menom Foxi, bol, prirodzene, stále nažive. Hneď po otvorení dverí a vyjdení na gánok ku mne pristúpil a venoval mi svoj bodrý, i keď už troška stareckejší úsmev a obligátne zavrtel krátkym chvostom. Vedľa neho poskackoval náš najnovší prírastok, zatiaľ len nádejný učeň-tovariš veľkého veterána-nezbedníka Foxáča I. Jednoducho Rafko - šialene hravý kríženec bieleho špica a labradora retrievera. Skutočne smrtonosná kombinácia... :-) Ale vrátim sa k Foximu. Stále je na svoj vek bystrý a agilný. I keď má už o čosi opatrnejší a menej šprintérsky krok ako, povedzme, pred 5 rokmi. Nemám oňho strach - málokedy býval chorý a zjavne je dosť dlhoveký a starobu dobre znášajúci. Zajtra ho možno znova vytiahnem na väčšiu túru po našom drsnom vidieku. My sme už také dve dobre zohraté zálesácke nátury... :-)
Foxi teda žije ďalej, jar nám krásne prechádza do leta a život beží normálne.
Ak je však pravda čo sa o snoch hovorí - že ich ústredná myšlienka alebo záver je antonymum reality - môžem spokojne skonštatovať, že pred ním leží ešte veľa dlhých rokov... Ktovie ? Možno sa dožije aj dvadsiatky - rekordmanom bol vraj nejaký tridsaťročný havo... :-)
No čo vy na to ? Nie som expert na sny a podobné zložité psychologické záležitosti, ale... Je na tom niečo pravda s tým opačným významom ? Alebo je to len taká laická povera ?
P.S. Už vás vidím ako všetci kývete hlavou, dvíhate obočia a kladiete si otázku : "Deväťnásťročného maturanta takéto drobné koniny natoľko zaujímajú ?" :-)
