...i keď tento biely sedan bol tiež pôvodom z bývalého východného bloku. Z neutrálnej, "nevaršavskozmluvskej" časti bloku, ale v princípe stále z neho :
A čo je to za značku a model, tento zjavný derivát Fiatu, pýtate sa ? Nebudem napínať a hneď vám to ukážem :
Napriek tu viditeľnému číselnému označeniu vyrábala juhoslovanská (a neskôr srbská) továreň Zastava tento model pod názvom Zastava 101 (odtiaľ aj slovnohračková prezývka "Stojadin"). Prípadne sa objavoval aj pod označením Zastava Skala - "Skala" však bol u danej automobilky tiež širší názov pre celú sériu (resp. rodinu) osobných automobilov odvodených od malých sedanov navrhnutých Fiatom. Dôvod, prečo je táto označená ako "1100" je prostý : Exportná politika. Všetky kusy "Stojadina" dovezené a predané do bývalého Československa boli premenované na 1100.
Ako mnoho osobných automobilov z bývalého východného bloku, vrátane juhoslovanských, aj Zastava 101 sa vyrábala dlho. No i v porovnaní so svojmi súrodencami z rovnakej továrne je "101-ka" až zarážajúci rekordman. Prvé kusy sa dostali do výroby a predaja ešte v roku 1971, no výroba nových skončila až o 37 rokov neskôr, v novembri 2008 ! V priebehu tých takmer štyridsiatich rokov sa vyrobilo až 1 273 532 kusov. Napriek svojmu veku tak "101-ka"/"1100-ka" ostala rovesníčkou novších modelov od Zastavy, vrátane milovaných i nenávidených modelov z 80. a 90. rokov - Zastava Koral (alias "Yugo" na západných trhoch) a Zastava Florida/Sana (ktorá mne osobne vždy pripomínala hranatejšiu Felíciu kríženú s Citroenom z 90. rokov). "Stojadin"/"Skala" tak zotrvala vo výrobe prakticky až do zrušenia starej Zastavy a jej reštruktualizácie Fiatom, ku ktorému došlo pred piatimi rokmi. Dlhodobo podvýživená značka z Kragujevacu sa odvtedy, zdá sa, vzchopila - podobne ako "naša" Škoda po odkúpení Volkswagenom v 90. rokoch. Len ten názov si veľmi nezachovala - ak nepočítate fakt, že už roky licenčne vyrábaný Fiat Punto je predávaný doma pod názvom "Zastava 10".
Pochopiteľne, jedným z hlavných lákadiel "Stojadina"/"Skaly" nebola ani technická nadpriemernosť, ani luxusný interiér, ale cenová dostupnosť, zabehanosť/zľudovelosť servisného know-how a relatívne vysoká spoľahlivosť (napriek pochopiteľne sparťanskému zariadeniu celej mašinky). Koniec-koncov, "1100-ka" by bez svojho pochybného rekordmanstva mala podobne nudný (hoci úsmevný) osud ako mnohé iné zastarávajúce a len priebežne modernizované modely, ktoré prežívali len vďaka zotrvačnosti z popularity. Okrem juhoslovanských súkmeňovcov by sme do spomínanej skupiny mohli zaradiť veľkú časť áut z bývalého východného bloku, ale aj "západniarske" stálice typu Citroen 2CV, pôvodný Mini Cooper, Fordy série F, atď.
To je nadnes všetko, dovidenia do najbližšieho dielu tohto občasného seriálu. ;-)
----
Fotografie : (C) Peter Molnár - október 2013
P.S. Úmyselne som zabielil ŠPZ auta, aby ľudia nemali reči a majiteľ nemal obavy...
