Často si to neuvedomujeme, no bez udalostí prvej svetovej vojny by :
- sa neodohrala ani tá druhá
- nebolo by Československa a ďalších nových štátov
- rozpad starých stagnujúcich monarchií by prebiehal podstatne inak
- nevznikla by myšlienka medzinárodných organizácií dohliadajúcich na mier a spoluprácu vo svete
- európska spoločnosť by bola vo všetkých smeroch konzervatívnejšia
- nepoznali by sme pojmy víkend a osemhodinový pracovný čas
- ženy by prišli k volebnej rovnoprávnosti podstatne neskôr
- a mnoho iných drobností i ďalekosiahlych dopadov na vývoj modernej histórie...
Zmierme sa s tým... Ešte aj po 91. výročí jej skončenia nás prenasleduje a máta duch povestnej Veľkej vojny. Ak záver druhej svetovej rozdelil svet na bipolárne ihrisko superveľmocí, tak posledných 20 rokov (od pádu železnej opony) len potvrdilo, že história sa rada opakuje. Žijeme totiž vo svete, v ktorom hranice jednotlivých národných štátov a celková politická situácia nápadne pripomínajú tú po Verssailskej konferencii z leta a jesene 1919...
Ako každý ozbrojený konflikt, aj prvá svetová vojna mala mnoho podôb a tvárí. Nacionalizmus a demokracia. Túžba po koloniálnej expanzii aj nezávislosti národných štátov. Pompézne vlastenecké ideály a peklo zákopovej vojny. Uhladená medzinárodná diplomacia a vojnové zločiny. Oslavná propaganda a útrapy doma v zázemí. Stret konzervatívnych vojenských hodnôt s technológiu a pragmatizmom moderného priemyselného veku. A práve posledný spomínaný kontrast súvisí aj s našou témou. Prvá svetová je dokonalou ukážkou obdobia prerodu vojenskej techniky a doktríny :
Dokonalé plány
Generáli a velitelia zo starej gardy to mali už niekoľko rokov dopredu nádherne premyslené : "Blitzkrieg sem, blitzkrieg tam, bum-bum-bum, hurááá, sme v Paríži (Londýne/Moskve/Belehrade/Istanbule...), hurááá, navaľte mierovú dohodu, hurááá, nové kolónie, nové poplatky od porazených štátov..." Vojaci takmer všetkých štátov (aj Nemecka a Francúzska) mali na začiatku vojny viac okrasné než praktické uniformy. V boji zblízka sa po celú vojnu bežne používala široká paleta chladných zbraní (meče, dýky, palcáty, obušky, bajonety, naostrené lopatky a iné improvizované zbrane). Kavaléria bola stále na scéne, mnohopočetná v armáde každej krajiny, uprednostňovaná pred prvými lastovičkami z radov obrnených áut. Viera v neporaziteľnú silu delostrelectva a vojnových lodí ostávala spočiatku neotrasená. Gigantické kanóny koncernov Krupp a Škoda a britské, nemecké a rakúsko-uhorské dreadnoughty a krížniky mali byť novými bohmi vojny. Pred vojnou boli všetci starí morskí vlci presvedčení, že námorným stretom budú naďalej dominovať masívne bitky medzi hlúčikmi veľkých bojových lodí. Spôsob boja, ktorý sa výrazne nezmenil od čias napoleonských vojen - len ho teraz mali vykonávať celooceľové kolosy. Ak by ste sa na začiatku vojny spýtali, ako preraziť prípadnú patovú situáciu na fronte, odpoveď by znela : "No... Veď... Delá ! A ešte viac diel ! A pechota, veľa pechoty, plus jazdectvo ! A hŕŕŕ vpred, bi-zabi !"
Neúprosná realita
Vojna, ktorá mala byť vybojovaná za 4 mesiace rýchlym manévrovaním obrovských armád, sa zmenila na vleklé výboje a pretiahla na katastrofálne 4 roky... Ak ste sa raz zakopali, pohnúť frontom bola syzifovská úloha. Nie, zákopové boje neboli úplnou novinkou, objavili sa už v Americkej občianskej vojne a Rusko-japonskej vojne. Až vo Veľkej vojne sa však naplno ukázala ich strategická bezvýchodiskovosť a náhla zastaranosť - v celej svojej ohavnej kráse (je ale nutné podotknúť, že úplne statickým sa stal len západný front). Na svet prišla boľavá nová otázka : Ako vôbec pohnúť frontom bez niekoľkotisícových strát na životoch, bez použitia prostého frontálneho útoku á la „ľudská vlna" ? Pechota to dokázať nemohla. Jazdectvo dopadlo pri prerážaní zákopov ešte horšie. Jeho postupný odchod do dôchodku na frontoch najviac postihnutých zákopovou statickosťou mnohých trpko zaskočil. Obrnené autá do nevyspytateľného a stále sa meniaceho terénu nemohli. Menšia artiléria a všadeprítomné mínomety a guľomety premenili každý útok na krvavú mäsiarinu. Obrie delá sa stali sklamaním. Tučná Berta síce trhala terén na padrť a "Parížsky kanón" dokázal dostreliť nielen k Parížu, ale aj po okraj atmosféry - no bezprostredne efektívnym sa neukázal ani jeden z týchto kolosov. Ponorky, na ktoré sa neopatrne pozabudlo, začali potápať pobúrenú britskú flotilu, ba dokonca aj neozbrojené civilné lode. „Romantické" bitky pancierových krížnikov sa uskutočnili len trikrát za celú vojnu : V Pacifiku, neskôr pri Falklandoch v južnom Atlantiku a nakoniec v Skagerrakskej úžine pri Jutskom polostrove. Väčšina vychvaľovaných flotíl skončila na dne morí alebo ťažko poškodená a zalezená v prístave. Opona pre ne nečakane padla a admirálom ostali iba oči pre plač. Uniformy vojakov sa chtiac-nechtiac museli zbaviť aj posledných dekoratívnych prvkov. Zrodil sa odev pre moderné bojisko - číro funkcionalistický, zaisťujúci prežitie. Ťažké guľomety začali byť dopĺňané ľahšími typmi, prenášateľnými jedným vojakom. Rytierske ideály išli bokom - k slovu sa dostali zdokonalené granáty, hrôzu naháňajúce plameňomety a onedlho aj prvé plynové útoky. Ostreľovači robili s hlavami neopatrne vytŕčajúcimi zo zákopov krátky proces. Chladné zbrane (nasadené s maximálnou brutalitou pri nájazde na protivníkov zákop) si ako jediné súčasti "starosvetského" arzenálu zachovali rovnaký rešpekt a mieru účinnosti. V polovici vojny, v záverečných mesiacoch pol roka trvajúcej bitky pri Somme, sa prvýkrát na scénu dostali „pozemné bojové lode" - alias "tanky"... Nečakane vliali trochu nádeje a optimizmu do duší vojakov, ktorí sa už pomaly zmierili s tým, že front uviazol naveky. Nemotorné, no bázeň vzbudzujúce vozidlá, začali pomalými krôčikmi meniť stagnujúcu tvár vojny...
No najväčšia zo všetkých inovácií bojovej techniky prišla doslova ako blesk z jasného neba. Vzišla totiž z čerstvo narodeného odvetvia, ktoré malo za sebou nanajvýš jedno aktívne desaťročie. Z odvetvia, ktorého uplatneniu v armáde dával každý ešte koncom leta 1914 len pramalé šance, sprevádzané pobavenými úsmevmi. O pár mesiacov neskôr mali oné úsmevy stuhnúť a pomaly prejsť do uznanlivých prikývnutí...
Čo bola tá inovácia, ktorá dynamickosťou svojho vývoja mala prekonať aj rané tanky ?
Bolo to... LETECTVO... ;-)
V tomto novom dlhodobom seriáli sa pokúsim priblížiť jednu z najatraktívnejších, no zároveň najmýtizovanejších oblastí prvej modernej vojny v dejinách - zrod vojenského letectva a jeho rané roky. Postupne si priblížime všetky vývojové stupne letectva ľahšieho i ťažšieho ako vzduch, budeme klásť dôraz na presné fakty, pútavé detaily, zaujímavosti, kuriozity, dobové fotografie, trefné ilustrácie, úsmevné karikatúry i výstižné výroky. Neostaneme len na západnom fronte (kde boli letecké boje najpočetnejšie), ale prejdeme sa aj po celej vtedajšej Európe i vzdialených končinách sveta, od frontu k frontu, od poľného letiska k poľnému letisku, od letky k letke, od peruti k peruti. Spoznáme nielen životné príbehy slávnych es, ale aj osudy menej známych a zabudnutých letcov. Navštívime leteckú továreň, ponoríme sa do tajov konštrukcie lietadiel i vzducholodí, spoznáme legendárnych konštruktérov tejto éry a ich dôvtipné technické riešenia. Nezabudneme ani na pozemné jednotky leteckých zborov, ktorým prischla zodpovedná úloha údržby a opráv strojov a protileteckej obrany.
Ak ste teda zvedaví na to...
- prečo dovtedy vysmievaná letecká akrobacia začala byť odrazu braná vážne
- kde, kedy a medzi kým sa odohrala prvá letecká bitka
- či letectvom disponovalo aj Rakúsko-Uhorsko
- prečo boli dvojplošníky a trojplošníky preferovanejšie ako jednoplošníky
- odkiaľ sa vzal výraz „eso" a kto bol jeho prvým nositeľom
- čo to bol „Fokkerov bič" a z ktorého jazyka pochádza skratka FLAK
- čím boli vyhrievané vesty posádok vo vysoko letiacich bombardéroch
- prečo mali Londýnčania dôvod hromžiť na starého badensko-württemberského šľachtica
- čo bola obľúbená korisť istého belgického letca a ktoré ruské eso útočilo na nepriateľov kotvou
- prečo väčšina pilotov nesmela nosiť padáky (hoci boli už vynájdené)
- čo bolo unikátne na lodi HMS Furious
- prečo bol trojplošník Fokker Dr.I plagiátom
- čo zhodili nemeckí letci pri prvom bombardovaní Paríža v auguste 1914
...ste potom na správnej adrese... ;-)
V najbližšej (a prvej) kapitole nášho seriálu, V predvečer vojny, sa pozrieme na vývoj letectva v prvom desaťročí jeho existencie - od bratov Wrightovcov až po mobilizáciu prvých lietajúcich pozorovateľov a navádzačov delostrelectva.
Zachovajte prosím trpezlivosť a ostaňte verní môjmu blogu. ;-) Prvý diel tu bude už čo nevidieť...
