Slovenská diaľničná story graduje. Slovenskí politickí Kolumbovia objavujú Ameriku v srdci Európy. Salónne kabinetné hviezdy sa ocitli na križovatke ciest. Niektorí sa nemôžu rýchlo a pohodlne dostať na večeru do Viedne, prípadne na lyžovačku do Tatier a tak znovu ožila veľkolepá diaľničná idea. Oblepíme Slovensko diaľnicami nech netrpia tlmiče a podvozky bavorákov a audín. Dilema je v tom, ktorou svetovou stranou od Bratislavy sa vydať. Pioniermi výstavby kvalitných ciest k svojím chatám, rančom a hotelom už boli novodobí zbohatlíci. Ale čo my ostatní ? Ako sa máme presúvať po krajine plnej rozbitých ciest a kráterov ? Lunochodmi, jeepmi alebo nízkonákladovými aerolinkami, ktoré už skrachovali ?
Schifferová bude už určite babičkou, keď na Slovensku bude kvalitná cestná infraštruktúra a táraniny o prepojení prosperujúceho západu so zaostalým východom budú minulosťou.Každý zainteresovaný slovenský politik má svoje špecifické termíny pre diaľnicu D 1, podľa toho, či chce kandidovať v ďalšom volebnom období alebo ako sa vyspí.
Najnovšími hitmi sú termíny ukončenia prepojenia Bratislavy a Košíc. Pohybujú sa v rozmedzí rokov 2010 do 2018. Podľa predvolebných, volebných a povolebných sľubov.Najviac politikov trápi zaostalý východ a neúmerné rozdiely medzi slovenskými regiónmi. Trápi ich to len po čas, keď zasadnú do poslaneckých alebo ministerských kresiel. Potom bolesti ustanú a politici sa zmenia na obchodníkov a podnikateľov. Na rozdiel od reálnych podnikateľov majú k dispozícii rozpočet z peňazí daňových poplatníkov.Posledným výkrikom do tmy je volanie o nechcení národného futbalového štadióna v Bratislave a úprimnej túžbe po dokončenej diaľnice do Košíc. Ja pradoxne chcem aj štadión aj autostrádu. Ale aby z toho nakoniec nebola estráda.
Kde je diaľnica tam je život. Kde to žije nie je len istá minerálna voda ale aj vyššia životná úroveň. O toľko vyššia o koľko rýchlejšie sa dostanete z miesta A do miesta B.
