Chýbajúci mechanizmus
Posledne a najaktuálnejšie znejú názory, že práve vyrovnávanie rozdieľom prostredníctvom ,,mechanizmov,, je za problémom Grécka a vôbec i ostatných krajín. Trh je v ilúzii a neodráža skutočnosť. Z môjho pohľadu je to pravda a prvým dôkazom boli rozporuplné úrokové miery na gréckych dlhopisoch a i talianských, v porovnaní s nemeckými. Prosto, nebolo adekvátne nastavené riziko, ktoré v skutočnosti z držania týchto cenných papierov vyplýva. Na pomyslnom trhu však toho schádza omnoho viac k jeho dokonalosti.
Aktuálne
Debata sa aktuálne posunula k tomu, že i ekonomika ako celok obsahuje nezrovnalosti a nie je nastavená správne, schádza istý mechanizmus, aký dodá celku ,,koherentnosť,, prípadne plynulosť chodu.
Čo sa za ním skrýva
Nie je nutné ho hladať, mechanizmus tam je a sú to prosté a každodenné ceny. Ich moc je taká, že i keď Prešov a Bratislava sú ekonomicky silne iné oblasti a napríklad Londýn tiež, každý z týchto celkov je schopný ekonomicky fungovať, nebavme sa o prosperite, predostieram fakt toho, že pri odlišných cenových hladinách a platoch je možno do istej miery vyžiť, to, že smerom na západ do vyššej miery ako na východ, je nám zrejmé. Tieto oblasti sú pomyslné ,,jednotné cenové oblasti,, kde ich vzťahy sú v inej relatívnej hladine - npr. pomer ceny nájmu k mzde či podieľ výdavkov na potraviny s celkovýcn nákladov jednotlivca.
Ekonomika ako motor
Pre príklad, predstavte si ekonomiku ako motor, peniaze ako palivo a ceny ako olej. Potrebujete ekonomiku udržať a ak dodáte správne množstvo peňazí v ideálne nastavených cenách, Váš postup je smerom vopred. Pokiaľ cenová hladina nie je úmerná výkonnosti, nastávajú zádrheli. Ideme pomaly. Ak olej nie správne presúva statky a služby (v prípade motora iné...), ideme pomaly. Možno sa snažiť dodávať viac, len tu je potrebný um a balanc. Ak sa objem Vášho motora zvýši, zmeníte s 1.6L na 2.0L, tak úmerne je nutné zvýšiť zásobu paliva a oleju, teda peňazí a cien. Preto je inflácia do istej miery zdravá a nutná a fixné množstvo peňazí omylom, pri stojacom množstve peňazí a rastúcom obehu ekonomiky vznikna deflačný proces, ktorý je nie pohromou, ale negatívny jav, aspoň viac ako inflácia.
Cena ako nástroj
Cena je tá najmocnejšia zbraň ekonomiky, je za ňou zárobok predajcu, preferencie kupujúcich, odvod štátu či i úroky pre banku. Odráža komplexné vzťahy, viac než je zrejmé na prvý pohľad. Pri ekonomickom raste sú ceny práve tým, čo vyjadruje do akej miery bude tento rast prerozdelený medzi obyvateľstvo - stagnácia miezd, nízke dividendy priamo vedú k tomu, že ľudská práce získa najmenší alebo žiadny podieľ. Čo je najvýznamnejšie, o cenách rozhodujeme každý deň svojimi akciami na trhu, kupovaním, či predávaním a vyjednávaním. Ich nastavenie je diskutabilné, otvorené a možné zmeniť.
Grécko je manifestom
V Grécku sme z môjho pohľadu narazili na najväčšiu otázku súčasnej ekonómie, ak uvažujeme, že ľudia sa až natoľko neodlišujú a ich ekonomické potreby tiež nie, prečo niektoré štáty sú schopné generovať viac blahobytu, niektoré menej a poniektoré nie sú schopné udržateľne fungovať? Ako naznačené v texte, sú to ceny. Od tých, čo vidíte v obchode, po nájom, dane a veľkoodberateľské kontrakty mezi korporáciami, či úroky, ceny komodít na svetových trhoch a kurzové rozdiely.
