Život jednotlivca ide ako voda, ,,život“ štátov nie. Korene toho čo vidíme dnes v dianí na poli medzinárodných vzťahov – mocnosti proti sebe vystupujúce, nie je v žiadnom prípade dianie s ohľadom na posledné udalosti, ale mnohé iné, ďalšie hlboko vryté do histórie. Jedná sa o dohody a ujednania medzi osobnosťami, obyčajnými ľuďmi podieľajúcim sa na nich. Niektorých poznáte, to sa učí i v škole. Stalin, Hitler, Trotsky, Churchill, R. Reagan, Tito – to sú len príklady. Keď už o tom, vedeli ste, že časť týchto osobností žila v istom časovom okamžiku len pár km od seba – konkrétne vo Viedni. Dovolím si menovať i ďalej – Masaryk, Freud... drobnohľad pohľad zmenšuje, svet je ozaj malý... späť k predmetu.
O akú dohodu ide, čo zasahuje do vzťahov medzi západom a východom? Medzi kým sa ujednala? Ako Vám je jasná odpoveď na druhú, predpokladám, že v takej istej miere Vám je nejasná odpoveď na prvú. Budem konkrétny. Po 2. svetovej vojne pomedzi rôznymi ujednaniami SSSR bola istá podmienka a to, že hraničná oblasť medzi sférou vplyvu západu a východu sa stane tzv. iron curtain. Teda hranica vedúca medzi západným a východným nemeckom, československom a nemeckom, rakúskom, medzi maďarskom a rakúskom, juhosláviou a rakúskom v spojení s talianskom. Medzi kým som naznačil v texte s kurzívou.
Hranica jasne vymedzená, postupne posúvaná. Ako? Prvý fakt je už z roku, kedy bol ztýčený Berlínsky múr. Už v tomto období panovala v ovzduší mienka, že SSSR svoje kroky zopakuje i v tomto meste. Nestalo sa tak a to čiastočne s podmienkou, že Rakúsko nikdy nevstúpi do NATO a ani žiadneho zo západných spoločenstiev.
Jeden z dôvodov bol, aby Nemecko nemalo priame spojenie s Talianskom.
Odpoveď? Rok 1970 vstup Rakúska do ES (EU), postupne do NATO, následne do ostatných organizácií. Dnes je sídlom OPECu a ďalej napríklad OSN (UN). Prvý krát porušenie.
Ďalej sa posunieme len o pár desiatok rokov vpred. Rok 1989 – vieme čo sa stalo, detaily vynechám. Aký prísľub však padol zo západu? Západ súhlasil, že po rozpustení Varšavskej zmluvy bude tak isto oslabovaná pôsobnosť organizácie NATO a nebude iniciovať kroky smerujúce k rozšíreniu svojho vplyvu. Výsledkom je Estónsko na hranici pripustenia do Eurozóny, pobaltie v EU, stred európy taktiež. Ďalej na juhu máme mafiánsky režim s vojenským centrom slúžiacim na transport vojakov do Afganistanu pre jednotky NATO, ktorý vznikol na troskách rozvrátenej Juhoslávie, kedy vôbec táto oblasť dosahovala istú mieru stability. Afganistan, Irak, Líbya, exporty demokracie a západnej kultúry všade vôkoľ. Druhý krát porušenie a sami si zrátajte koľko krát.
Ešte pred najaktuálnejšou témou si prirátajme západný nátlak na Bielorusko. Odkiaľ berú právo na vôbec vyjadrovať sa? Právne snáď áno, ale morálne ho nevidím. Ďalšie porušenie.
Ukrajina... Posledná kvapka, kam západ nevstúpil a ešte svoj sľub nestihol porušiť... počkajme... vlastne ho už porušil. Paradoxne na 25. výročie pádu Berlínskeho múru...
Má východ právo vykonať, čo vykonal? A čo my na to? Vedzme, vždy nás pomelú. Pozrime sa na Nemecko, hľa...
PS: Majme na pamäti, že východná duša je iná. Sľuby a história majú úplne odlišný význam, väčší, v porovnaní so západnou. Preto je dôležité to, čo som napísal a argumenty, ktoré som poskytol. Východ nie sú povrchný Američania – jediné čo mi ostáva otázkou, je v tomto kontexte odpoveď Japonska aké sú jeho dôvody na takú rekciu k súčasnosti, keď i oni dobre vedia minulosť.
