Podstata plynie zo základov. Ich uchopenie vedie k odhaleniu faktorov problémov, či ťažkostí alebo len fungovania dôležitej súčasti nášho vnímania. Častý problém nás, je nasledovný.
Medzi Slovákmi panuje presvedčenie o problematickou fungovaní Slovenska, Slovenskej republiky nášho štátu. Necítime sa že sme k nemu náležiaci, nie je schopný ekonomicky zaistiť naše priania, či len potreby a obecne služby, ktoré sú z jeho strany poskytované za menej hodnotné, ako odvody a rôzne ceny platené za jeho fungovanie v terajšej podobe. V ďalšom rade, ľudia ho poredstavujúci, nie sú schopný zvýšiť jeho kredibility a úroveň vnímanú ľudmi.
Moc volených predstaviteľov je veľmi ďaleko od nezávislej moci k rozhodovaniu. Pre prípad SR, za súčasného hospodárenia len ťažko možno tvrdiž, že spĺňame definíciu štátu. Pokiaľ je stav SR takýto, prosím, nie parlament je to jediné miesto, kde musí vzniknúť popud k zmene. Osobne, s vysokou dávnou opatrnosti, si dovolím povedať, že miestom zmeny musí nutne byť vo vnímaní širšej spoločnosti v spojení s tým, čo vlastne Slovenský štát má predstavovať, pre koho tu má byť a aké má byť jeho fungovanie. Čoho a pre koho sa vzdávame, koľko nás to bude stáť a kam pôjdu naše kroky ďalej.
Nachádzame sa v historicky unikátnej dobe, toho podstata nám uniká z prostého titulu a to, ako povie klasik: ,,ľuďom prežívajúcim mimoriadne okamihy schádza cit pre vnímanie doby, kedy žijú, ako jedinečnej". Buďme objektívny, hľaďme na mapu a do kníh. Fakt, že existujú Slovenské hranice, slovenské školy, parlament, kreslo prezidenta, sloboda, relatívna vážnosť a rešpekt z okolia a už len to, že naši športovci, vedci a iný hája skutočne len naše farby, je unikátna, nemá obdoby.
Slovensko jednoznačne vzniklo, avšak slováci sú ešte len na ceste. Naše ,,uvedomenie" sa je chabé. Sme celkom, avšak nesúdružným. Jednotlivé časti sledujú iné, ako spoločné záujmy. Schádza aktívny podiel častí na smerovaní celku, vládne pasivita a poddajnosť. Prijímanie miesto snahy nastaviť celok k fungovaniu prospešnému celému okoliu, čo je paradoxne docieliteľné len prostredníctvom jednanie všetkým jednotlivcov.
Ako Masaryk povedal: ,,demokracii již máme, teď ješte třea demokratu". V našom poddaní: ,,Slovensko máme, teraz nám ešte treba Slovákov". Inak ostaneme, čím sme bývali, provinciou mocných, lepších a nikdy nie plne rešpektovaným štátom, so sľobodným ľudom.
