Sme malá rodina . Ja a moji súrodenci , ako aj manželkina sestra máme celkom 5 dospievajúcich detí. Keď pred niekoľkými rokmi najstarší z nášho potomstva , pochádzajúci z malého mestečka na Gemeri, doštudoval školu v Bratislave a zostal tam žiť aj so svojou priateľkou, pochádzajúcou z mestečka na Považí , dnes už s jeho manželkou, povedali sme si , že aj to sa môže stať.
Doštudoval však aj ďalší z nich v poradí pochádzajúci z mestečka pod Tatrami . Vzhľadom na to , že si počas štúdia našiel priateľku z Bratislavy , zostal v Bratislave a zatiaľ si nevie predstaviť , že by išiel bývať niekde inde. Usídlenie sa ďalšieho nášho potomka v druhom najväčšom meste Slovenska v Košiciach už počas štúdia na tamojšej univerzite sme zobrali ako samozrejmosť.
Tento rok skončil univerzitu v Trnave náš najstarší. Hádajte , kde odchádzajú pracovať aj so svojou priateľkou , ktorá ukončila univerzitu v Bratislave. No predsa do Bratislavy!!!!
Teraz už čakám, kde sa rozbehne posledný z našich priamych potomkov , ktorý našťastie má ešte len 15 rokov a najbližšie 4 roky strávi určite doma v malom mestečku , tak blízko k prírode, o ktorej celý rok snívajú Bratislavčania. Zdá sa , že ak by som chcel aby zostal doma a neušiel do veľkého mesta , tak by sme tu u nás museli postaviť kvalitnú univerzitu , zvýšiť podiel ponúkaných pracovných miest a zakázať mu spoznávať sa s dievčatami z Bratislavy. A pretože viem ,že ani jedno z uvedených skutočností sa pravdepodobne v krátkej dobe nestane realitou, pripravujem sa , že aj ten posledný potomok raz skončí mimo rodiska. Ak by to tak nebolo , tak by to bolo pre mňa veľkým, ale príjemným prekvapením. Bolo by to však dobré aj pre Slovensko, pretože všetci obyvatelia Slovenska nemôžu predsa žiť a pracovať v Bratislave.
