Na druhý a ďalšie pohľady sa však vynárajú otázniky. Zisky tvoriaci manažment nemocnice má zrejme problém v „manažovaní“ ľudí. Konkrétne tých, na ktorých (okrem iných) stojí a padá služba pacientom – lekárov. Keď som pred nedávnom dostal z druhej ruky informáciu o problémoch nitrianskej traumatológie, uvažoval som, poznajúc vzťah lekár – pacient a mnohé možné faktory, ktoré ho z oboch strán ovplyvňujú, či sú alarmujúce fakty faktami reálnymi. Ukázalo sa, že boli.
Odchod šiestich traumatológov nesvedčí o dobrom stave vecí. Pre lekárov, ani pre pacientov. Novopromovaný mladý kolega sa nestane traumatológom prekročením prahu kliniky. Aj ak sa prísľuby, na ktoré poukazuje pán riaditeľ a môj kolega z parlamentného výboru pre zdravotníctvo naplnia a uchádzači do Nitry pracovať prídu, bude trvať roky, než nahradia „kádrové straty“. A je rovnako otázne, či na pracovisko, z ktorého sa masovo odchádza, prídu kvalifikovaní traumatológovia. Chýr sa šíri a záujemca o prácu na nitrianskej traumatologickej klinike, ale i verejnosť sa asi opýta: Prečo?
Príbeh Bielej vrany, pani doktorky Zuzany Pechočiakovej, môže čo-to napovedať. Po upozornení na vybielenie medicínsky dôležitých informácií v chorobopise detského pacienta bola vystavená sankciám. A keď som ju pred časom spomenul v inej súvislosti v parlamentnom vystúpení, v reakcii naň sa pán riaditeľ poslanec Valocký celkom evidentne snažil „upozadiť“ túto statočnú lekárku vlastnej nemocnice.
A tak sa dostávam k citátu z nadpisu. I ten má možno viacerých otcov. Ak ho chápem tak, ako ho zrejme chápal Henry Ford, spĺňali by ho dobrí lekári, i tí nitrianski traumatológovia a Dr. Pechočiaková.
Ak ho však chápem v duchu odkazu J.V. Stalina, spĺňa ho skôr pán riaditeľ Valocký. Je kádrom, na ktorý je spoľahnutie. Spoľahlivo predložil novelu trestného zákona kriminalizujúcu lekárov, ktorým, na rozdiel od iných (vojaci, policajti) zákon nezobral právo na štrajk, či iné kroky ktoré sú štandardným občianskym právom pri presadzovaní svojich požiadaviek. A toť spoľahlivo predkladá s kolegom Rašim návrh na rozšírenie počtu poistencov s limitmi spoluúčasti pri úhrade nákladov na lieky o 420.000 osôb. To, že tie peniaze, ide o zhruba 10 miliónov, by možno viac potrebovali vážne chorí pacienti ako tí, ktorí nezriedka obchádzajú ambulancie, aby zvýšili sortiment v domácej lekárničke, je viac než pravdepodobné. Ale tých prvých je viac. A voličské hlasy sa počítajú! Spoľahlivo...
