Integrácia

A to v dvoch smeroch. Sú situácie keď je integrácia zneužívaná. Niektorí rodičia v snahe získať úľavy a ľahšie štúdium pre svoje dieťa, napríklad pri prechode na strednú školu, alebo blížiacu sa maturitnú skúšku skúšajú aj takúto formu. A keď nepochodia v jednej poradni, idú do druhej, tretej, veď možno to niekde vyjde. Prečo by sa malo naše dieťa trápiť, keď nemusí. Druhý problém vidím, že napríklad v stredných odborných školách považujem integráciu za nevhodnú a dokonca škodlivú pre študenta. Sú presne jasne dané štandardy a cieľové požiadavky pre daný odbor, tak aké úľavy? Ak je niekto farboslepý, nemôže byť rušňovodič. A musí sa s tým zmieriť a s tým handicapom naučiť žiť. Ak na strednej škole umožňujeme žiakom mať úľavy, predĺžený čas na prácu oproti ostatným, alebo nehodnotíme ich výstupy rovnako nepripravujeme ich pre život a prax. Uvediem konkrétny príklad. Študent po absolvovaní strednej odbornej školy, kde ako integrovaný s vývinovými poruchami učenia a špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami zmaturoval a išiel na pracovný pohovor. V rámci neho boli stanovené úlohy, ktoré mali uchádzači zvládnuť za určitý čas. Keď to nestihol dožadoval sa predĺženia času na úlohu, lebo tak to mal aj v škole. Je predsa integrovaný! Samozrejme neuspel a keď sa pýtal, kedy bude opravný termín, dostal odpoveď, že žiadny nebude. Nechápal, škola ho na toto nepripravila. Neviem, možno sa dožijeme novinových článkov s gramatickými chybami s poznámkou, že autor je dyslektik a máme sa zamerať na obsah a nie na gramatiku. Potom sa možno prihlásim do nejakého speváckeho spolku. Som síce s hudobným sluchom na tom dosť zle, ale možno ma integrujú. A s úľavami - na playback - možno vyhrám aj Cenu Eurovízie.