Sudcovia tvrdia, že problém nie je socha, ktorá zobrazuje pápeža, ale že je umiestnená pod oblúkom, ktorý má na vrchu kríž. Podľa súdu pamätník porušuje ústavu. Starosta mestskej časti tvrdí, že odstrániť oblúk s krížom nemôže bez súhlasu autora sochy, pretože je súčasťou diela a ten akýkoľvek zásah odmieta.
Pápež Ján Pavol II. bez kríža by nebol tým, čím naozaj bol. A ak niekomu v Európe prekáža kríž, tak chce poprieť historické korene, na ktorých Európa stojí. To nerobí žiadna iná kultúra a civilizácia. Podkopávať vlastné historické dedičstvo pod rúškom sekularizmu je cesta do záhuby. A odbúravanie znakov, ktoré symbolizujú to, čo bolo pre mnohých našich predkov sväté, je neúcta k nim i k ich nespočetným obetiam a utrpeniu, ktoré obetovali i za našu lepšiu budúcnosť. A v tomto prípade i neúcta k jedinečnej osobnosti, ktorou Ján Pavol II. bez pochyby bol. To je už relativizmus hodnôt, ktorý vedie podľa mňa k samozničujúcemu úpadku spoločnosti.
Keď som bol malý, bol som raz s rodičmi v plnom kostole. Keď si všetci kľakli a mne sa otvoril priestor, zbadal som sochu Krista so svätožiarou nad hlavou. V tichu kostola som sa zrazu nahlas spýtal : „Mami, prečo má Ježiško na hlave volant?“. Zahanbená matka ma stiahla k sebe a snažila ukryť pred zrakmi niektorých pobavených a niektorých pobúrených veriacich. No neviem, či som nebol priekopníkom sekularizmu. Možno aj kríž nad Jánom Pavlom II. by mohol byť nahradený francúzskym kľúčom.
Ale to je rozmýšľanie trojročného decka. Snáď len v Európe zvíťazia dospelejšie názory.
