Gruzínsko po roku opäť, alebo dovolenka so psom

Písmo: A- | A+

Neboli to prázdne sľuby. Po roku naozaj opäť dovolenkujeme v Gruzínsku. Tentoraz však inak. Ide s nami aj pes.

Minulý rok sme zažili poznávaciu dovolenku s trochou oddychu. Toto leto máme v pláne oddychovú dovolenku s trochou poznávania.

Jacky
Jacky 

Naviac, v decembri sa naša rodina rozrástla. Prišiel k nám bývať bišon Jacky. Hnusná odporná krvilačná beštia. Bez neho ísť nemôžeme.

Takže tento blog bude o tom, čo nové sme v Gruzínsku videli. A tiež o tom, ako sa táto dovolenka so psom líšila od tých obyčajných.

Ľuďom stačí na cestovanie do Gruzínska občiansky preukaz. Pes potrebuje pas. A tiež musí byť očipovaný, mať platnú vakcináciu proti besnote. A pokiaľ sa chce aj vrátiť domov, pre vstup do EÚ potrebuje serologické vyšetrenie, že vakcinácia proti besnote zabrala a pes má proti nej vytvorené protilátky. Nie je to také komplikované, vybavíte to u veterinára. Len s tým treba začať niekoľko mesiacov pred vycestovaním. Viac tu https://www.crsz.sk/ganet/kvlsr/petpass.nsf/pages/cestovanie.

Itinerár dovolenky sme mali naplánovaný takto:

  • let do Tbilisi

  • transfer k moru, Tbilisi - Kobuleti (380 km)

  • pobyt pri mori (Kobuleti) s výletmi po okolí (10 dní)

  • Batumi 2 dni (30 km z Kobuleti)

  • Tbilisi 2 dni (vlakom z Batumi)

  • domov

Do Gruzínska poletíme s Georgian Airways. Hneď z niekoľkých dôvodov:

  • začali lietať z Bratislavy

  • poplatok za psa je “len” 50 eur jedným smerom (Wizzair neberie psov vôbec, Turkish Airlines si za jeden smer s prestupom vypýtajú 150 dolárov)

  • netreba prestupovať

Cena leteniek pre štyroch ľudí a jedného psa - 1290 eur.

Georgian Airways
Georgian Airways 

Letenky som kupoval online ešte v januári. Let z Bratislavy v piatok večer, prílet do Tbilisi v sobotu nadránom. Georgian Airways sa ukázali byť trochu iné aerolínie. Z pohľadu komunikácie.

Na svojej web stránke píšu: “Pes do 6 kg môže cestovať v kabíne. Cestovanie so psom je potrebné nahlásiť pri kúpe letenky”. Web však psa nahlásiť neumožňoval. Tak skúsim call centrum.

plechová huba: “Welcome to Georgian Airways. …”

tetuška: niečo po gruzínsky (aj keď jej snáď systém ukázal, že volám zo Slovenska)

ja: “Good morning. I have a question. How can I book a flight online to travel with a dog?”

tetuška: “srrry, wat iz jooor problem ssr?” Veľmi kostrbatým prízvukom.

skúsim oprášiť ruštinu:

ja: “Lučše vam budet pa ruski?”

tetuška: “da da da, spasiba”

Dohodli sme sa, že letenky kúpim online a hneď tete zavolám späť, nahlásim jej číslo e-letenky a ona mi psa zadá. Stalo sa.

V marci len tak skúsim na portáli čeknúť, ako si stoja moje letenky. A len tak náhodou zistím, že boli prebookované z piatku večer na sobotu ráno. Nie že by to tak nebolo lepšie, ale mohli mi dať vedieť, no nie?

Radšej im napíšem. Čakám týždeň, nič. Napíšem znova. Po ďalšom týždni mi príde ospravedlňujúci mail, že áno, zmenili let a že ak mi to nevyhovuje, vrátia mi peniaze. Ja že vyhovuje, nech mi len pošlú nové letenky. Poslali.

Nedalo mi to, tak som vždy raz za dva týždne skontroloval letenky na portáli. Všetko bolo v poriadku. Až do mája. To som takto jedno ráno zistil, že moje prebookované letenky sú zrušené. Úplne. A zas mi nik nedal nič vedieť. Píšem im, nič. Píšem im opäť, nič. Tak im volám (tentokrát bola angličtina OK). Že hej, let z Bratislavy v sobotu bol zrušený a môžem letieť buď z Bratislavy v utorok, alebo v nedeľu z Viedne. Žiadne ospravedlnenie, nič. V tom čase sme mali už ubytovanie rezervované, takže sme brali Viedeň.

Odvtedy som už s aerolinkami nekomunikoval. Už iba koncom júna (po mesiaci a pol) mi prišla odpoveď na môj mail z mája, kde ma na základe mojej žiadosti informujú, že mám zarezervovanú letenku z Viedne. Veď viem.

Dva dni pred odletom sme ešte boli u veterinára. Vypýtali sme si lieky na všetko možné (vraj psy radi pijú morskú vodu a potom majú z toho problémy). Tiež sme dostali potvrdenie, že pes je zdravý. Nie že by to niekde bolo požadované, len pre istotu. Veď chceme mať všetko tip-top. Kabelu na prenos psa sme mali kúpenú už dávnejšie. 

v lietadle
v lietadle 

Nikdy predtým som so psom neletel. Prídeme na check-in podať kufre. Ujo hovorí, že za psa musíme zaplatiť poplatok. Viem, zaplatím. Ale to nie mne, ale pri okienku “Vienna airport niečo services”. Chvíľu predtým sme šli okolo. Nevadí, vrátim sa. Psa s taškou odvážil, mal 6,5 kg. Vraj limit pre psa na palube je 8kg (web hovoril 6 kg). Pri pasovej kontrole si psa v taške nevšímali. Pas spoločenského zvieraťa chceli vidieť pri security kontrole, pes prešiel s nami cez skener a to bolo všetko. Počas letu spať nechcel, bol atrakciou pre deti v lietadle. Len jeden steward nás párkrát upozornil, že by mal zostať v kabele.

Na letisku v Tbilisi sme prešli pasovou kontrolou (pes ich nezaujímal) a von vyšli cez bránu “nothing to declare”. Boli sme vonku.

Transfer k moru som objednával vopred cez www.gotrip.ge. Je to portál, kde si môžete objednať rôzne autá so šoférom, prakticky pre akúkoľvek cestu, či výlet z Tbilisi. Vidíte tam referencie na daného vodiča/auto a tiež výslednú cenu. Objednal som sedemmiestny van, nech sa netlačíme. Chalan nás čakal na príletoch. Ešte z Viedne som mu písal, že lietadlo asi 40 minút mešká, on že nevadí. Išiel opatrne, zodpovedne.

Obrázok blogu

Po ceste nám zastavil, kde sme chceli. Večera, voda, pišpauza. Cesta bola 380 km dlhá, trvala vyše 6 hodín a stála 105 eur. V Gruzínsku sme všade platili v lari, ceny však uvádzam prerátané na eurá.

Kobuleti (cieľ našej dovolenky) je prímorské letovisko na brehu Čierneho mora, asi 25 km od Batumi. Má 10 km dlhú kamienkovú pláž s veľkým množstvom reštaurácií, hotelov a ešte väčším množstvom privátneho ubytovania. Zarezervoval som family suite v hoteli Kobuleti Beach Club. Hotel je rovno na pláži. Apartmán mal byť veľký (65 m2), s výhľadom na more. Hotel má bazén a vlastný kúsok pláže. V cene 180 eur na noc (dosť, ale ak si hotelový apartmán nemôžem dovoliť v Gruzínsku, tak kde potom) boli zahrnuté raňajky a obed. Takáto kombinácia sa ukázala byť veľmi dobrá, celý deň sme sa o stravu nestarali a na večeru sme šli, kam sa nám chcelo.

Do hotela sme dorazili asi o pol jednej v noci. Otvorili sme izbu a zažili celkom šok.

naša terasa
naša terasa 

Apartmán veľký, čistý. Čo ale na bookingu nepísali, že súčasťou apartmánu je terasa väčšia ako samotný apartmán. Rovno nad plážou. Fakt wow. Inak bol hotel relatívne malý, veľmi pekný, manažéri sa ozaj snažili. Nie nadarmo majú na booking super hodnotenie a môj knižný sprievodca po Gruzínsku ich dokonca označil za najlepší hotel v Kobuleti.

Obrázok blogu

A tak sme si 10 dní užívali leto. More bolo teplé, žiadne medúzy, riasy, ani iná háveď. V porovnaní s Jadranom, či Stredozemným morom aj menej slané. Pláž bola čistá, každé ráno ju upratovali. Vlny dosť veľké, na radosť detí. Náš pes má normálne vodu rád. Hneď prvý deň ho však jedna vlna zaliala a tým more u neho definitívne skončilo. Celý pobyt ho zanovito ignoroval. Dovolenku si užíval spánkom v tieni lehátka. Samozrejme so stále plnou miskou vody.

Obrázok blogu

Z nášho pohľadu boli jediným problémom Kobuleti túlavé psy. Bolo ich celkom dosť. Zjavne boli na ľudí zvyknuté, nás aj nášho psa ignorovali. Nikdy neprišli žobrať, či oňuchávať. Nášmu Jackymu však niekoľko dní trvalo kým pochopil, že to nie sú vhodní kamoši na blbnutie a prestal za nimi utekať. Aj tak sme ho ale pre istotu z vôdzky nepúšťali. Na večere sme skúsili rôzne reštaurácie. Do jednej reštaurácie nás nechceli pustiť so psom ani na terasu. Väčšinou sme mali šašlik (odporúčam teľací), chačapuri, rôzne šaláty, kola, pivo, víno. Nikdy sme neplatili viac ako 20 eur. Za štyroch. Reštaurácie majú rôznu úroveň, my sme dôverovali hodnoteniam na googli a neľutovali sme.

Tri kilometre od hotela je zábavný park Tsitsinatela. Boli sme tam niekoľkokrát. Taxi 1,8 eur,

Obrázok blogu

autobus/maršrutka 35 centov. Fakt dosť veľký, na Slovensku taký nemáme. Ruské kolo euro desať, ostatné atrakcie podobne. Smotanový nanuk, ktorý bol podľa chuti fakt zo smotany, 35 centov. Chutil ako Tatranský sneh kedysi dávno.

Obrázok blogu

Kúsok ďalej je hudobný park. Sochy umelcov - od Mozarta a Bacha, po Eltona Johna a Micheala Jacksona. Zastaneš pri soche a z reproduktora sa ti spustí hudba daného umelca. Fakt pekné, stráviš tam niekoľko hodín. Park je udržiavaný a strážený, vstupné sa neplatí. V hoteli som ich pochválil, že majú v okolí postavené fakt zaujímavé miesta. Zareagovali, že na to vláda má, ale na poriadne dôchodky nie. Priemerný je vraj okolo 65 eur.

Ďalej sme boli v botanickej záhrade pred Batumi. Asi 25km, taxi jedným smerom 9 eur. Po

Obrázok blogu

ceste nám taxikár ponúka, aby sme sa zastavili v rímskej pevnosti Petra zo 6. storočia. Ha, chalan si chce zarobiť. Hneď však doplnil, že on za to nechce nič navyše, len by mu bolo ľúto, ak by sme šli okolo a pevnosť nevideli. Milé.

Samotná botanická záhra je najväčšou v regióne, fakt pekná. Bolo však veľmi dusno, tak sme sa z nej po cca dvoch hodinách spratali.

Prenajali sme si mikrobus so šoférom na celodenný výlet. Itinerár:

  • kaňon Martvili

  • Prométheova jaskyňa

  • Sataplia

350 km, 11 hodín, 85 eur.

Obrázok blogu

Kaňon Martvili je prírodná rezervácia, s plavbou na gumených člnoch, vodopádmi atď. Avšak hoci sa to podobá na Slovenský raj, skôr by som to prirovnal k Disneylandu. Žiadna túra, skôr vydláždené chodníky. Za hodinu tridsať sme ho prešli celý aj s plavbou na loďke (20 minút). Inak ale pekné, miestami to vyzerá ako scéna z Pána prsteňov.

Vstupné 32 eur pre štyroch, aj s plavbou. So psom nás dovnútra pustili, len na čln nechceli. Ukecali sme ich.

kamenný "dinosaurus" v Prométheovej jaskyni
kamenný "dinosaurus" v Prométheovej jaskyni 

Prométheova jaskyňa je klasická krasová jaskyňa, akých je u nás niekoľko. Rozdiel je, že je nasvietená farebne (taký cirkus), má jednú fakt obrovskú sálu, akú som u nás nevidel a vychádza sa z nej na člne. Psa nám dovnútra nepustili, čakal nás vonku so šoférom. Vstupné 35 eur pre štyroch.

Sataplia je prírodný park. Sú tam skamenelé stopy dinosaurov (vyzerajú čudne). Majú asi 20 cm na dĺžku. Sprievodkyňa vo výklade tvrdila, že sú 120 miliónov staré a patria T-Rexovi. Vraj sa len za ten čas scvrkli. Hovorila to celkom vážne.

Keď sme namietli, že predsa T-Rex žil len v severnej Amerike a Číne, doplnila, že aj v Gruzínsku (a tiež o 60 miliónov rokov skôr, ako inde vo svete). Škoda sa hádať. Okrem toho prehliadka viedla cez jakyňu (celkom pekná, len veľmi malá, tak na 5 minút) a jedna výhliadkova plošina. So psom nás takmer nepustili, nakoniec sme ich ukecali, že ho necháme v ruksaku. Pritom to bol obyčajný park. Vstupné nejakých 15 eur.

Sataplia bola sklamaním, strata času a peňazí.

gruzínsky vidiek
gruzínsky vidiek 

Cestou sme prechádzali sme cez gruzínsky vidiek. Vyzeral, ako u nás pred 40 rokmi (nepamätám si to, len si to tak predstavujem). Na ceste kravy a prasatá (jedno prasa sme aj zrazili). Cesty v pohode.

Po desiatich dňoch v Kobuleti sme sa presunuli do neďalekého Batumi. Prímorské mesto, s krásnou promenádou a neskutočným stavebným boomom. Taxi - mikrobus, 30 km - 14 eur. Hneď po príchode máme v pláne delfinárium. Lístky je lepšie kupovať deň vopred, dá sa to aj cez internet. Cena 7 eur na osobu.

Obrázok blogu

Predpokladal som, že so psom nás dovnútra isto nepustia, tak som kúpil len tri lístky, Džek a ja budeme na situáciu dozerať z vonku, najlepšie z nejakej pivárne. Odprevadil som rodinu a pýtam sa nejakého zriadenca, či ma fakt so psom nepustia. On že v pohode, veď to je len malý pes. Sakra. Lístky už ale neboli. Decká vyšli von s očami ako reflektory osvetľovačov: Tati, zajtra ideme znova, aj s tebou. Tak som kúpil lístky znova. Štyri.

Batumi
Batumi 

Okrem toho sme stihli lanovku na kopec nad mestom (5 eur na dospelého), výhliadkovu plavbu loďou, promenádu, kolotoče a čo ja viem čo ešte. V Batumi je zaujímavý McDonald. Jesť sme tam neboli (to by bol hriech), ale vyzerá pekne. Vraj najkrajší na svete.

promenáda v Batumi
promenáda v Batumi 

Presúvali sme sa pešo, alebo taxíkom cez aplikáciu maxim taxi. V nej si zadáš štart a cieľ, vyberieš si kategóriu auta, apka ti vyráta cenu (presnú) a objednáš. Taxíkov je strašne veľa, prídu prakticky okamžite. Vypočítanú cenu dodržia, aj keby boli zápchy a obchádzky. Bežná cena je tak euro päťdesiat.

McDonald v Batumi
McDonald v Batumi 

Batumi je typické párty mesto, pre rodinu dva dni stačia. Pláž tam je tiež, v Kobuleti je však o dosť krajšia. Vidieť Batumi ale určite treba.


Na nasledujúce ráno sme mali kúpené lístky na vlak do Tbilisi. Dajú kúpiť 40 dní dopredu cez internet. Vlak je pekný nový. 2 trieda 9 eur, 1. trieda 22 eur. Železničná stanica je asi 5 km za mestom - taxi (van) 2,5 eur cez maxim. Vlak bol takmer plný, určite kupujte lístky vopred.

staré Tbilisi
staré Tbilisi 

Do Tbilisi sme dorazili okolo obeda. Ubytovanie som bookol cez airbnb, apartmán (byt) 50 m od stanice metra Rustaveli. Domácej som sa opýtal, či je OK nechať doma doklady a tak. Pozrela na mňa dosť škaredo: “Tu ani zamykať nemusíte”. Radšej sme zamkli. Zostával nám posledný deň a pol. Pobehali sme pár miest, ktoré sme poznali z minulého roka a pár nových. Pamiatok od minulého roka veľmi nepribudlo, zato shopping centier áno. Tak sme sa trochu venovali aj tým.

moderné Tbilisi
moderné Tbilisi 

Z apartmánu sme odchádzali v nedeľu o 5,30 ráno. Let bol plánovaný na 8,00. Trochu som sa obával, či tak skoro ráno zoženiem taxík. Objednal som minivan cez maxim taxi. Prišiel o 3 minúty. Za ten čas sa pri nás zastavili tri iné taxíky, či nepotrebujeme odvoz. Nepreháňam. S taxíkmi v Tbilisi problém fakt nebude.

aha, čo sme si kúpili v antikvariáte v Tbilisi
aha, čo sme si kúpili v antikvariáte v Tbilisi 

Na letisku som išiel rovno na prepážku Georgian Airways zaplatiť za psa. Na pasovej kontrole som policajtke doslova vnútil pas spoločenského zvieraťa. Nechcela ho vidieť. Zato chcela vidieť psa. Pišťala ako pubertiačka, zavolala ďalšie kolegyne, že aké zlaté. To bola celá kontrola. V lietadle bol Džek dosť nespokojný, škriabal sa z tašky von. Tak cestoval na rukách. Žiaden steward, ktorý by ho chcel zavrieť do kabely, tam nebol. Vo Viedni sme pristáli načas, o 9,35 nášho času. Pasovák chcel vidieť naše pasy, psa v kabele ignoroval. Vyšli sme cez východ “nothing to declare”. O 10,00 sme stáli pred letiskom. Všetky papiere pre psa som mal vybavené, potvrdenia boli v poriadku. Nedošiel som ale na to, kto na letisku by ich mal skontrolovať.

Domov sme došli pred obedom. Džek zvyšok nedele prespal.

Opäť môžem skonštatovať, že Gruzínsko je krásna bezpečná a čistá krajina. Ľudia sú skvelí, fakt veľmi milí a ochotní pomôcť. Aj turisti z iných krajín sa správali tak normálne. Cesta so psom bola v pohode, len bol trochu viac v strehu, niekedy štrajkoval a nechcel chodiť. Nie všade nás pustili do reštaurácie a hotely sme vyberali aj podľa toho, či dovoľujú domáce zvieratá.

Nabudúce by som však určite skrátil pobyt pri mori a viac sa motal po krajine. Je tam toho toľko, čo ešte treba vidieť. Vardzia, Signaghi, Borjomi... A znova sa vrátiť na Kaukaz. Nuž, Gruzínsko, dovidenia. Určite.

 

 

Skryť Zatvoriť reklamu