Pre porovnanie, v Jasnej (z oboch strán Chopka) nájdete 44,5 km zjazdoviek a 18 vlekov. Má zmysel sa terigať vyše 800 km?
Nám sa na Kopaoniku páči. Od 2019 tam chodíme každoročne. Teda jeden rok, ten najkovidovejší, sme vynechali. Ako to tam vyzerá v 2023?
Príprava
Lyžovačku sme naplánovali na prvý februárový týždeň. Ubytovanie sme zabookovali ešte pred Vianocami. Náš obľúbený penzión s wellnessom prestavujú, tak sme na bookingu našli ubytko hneď vedľa - apartmán s dvomi spálňami a obývačkou s kuchynkou, 3 km od najbližšieho vleku, 420€ na týždeň pre 4 ľudí a jedného psa. Na webe som kúpil maďarskú diaľničnú známku - 14€ na 10 dní. Oproti minulému roku zdražela o viac ako polovicu.
Cesta
Na Kopaonik je to z Bratislavy 815 km, z Košic 870 km. Okrem posledných 135 km ideme celý čas po diaľnici. Dá sa to v pohode zmáknuť za jeden deň. My sme si ale cestu tam rozdelili na dve etapy. Prvú noc prespíme v Novom Sade. Vyrážame v sobotu slušne ráno (niekto by povedal predpoludním). Prefrčíme okolo Budapešti a okolo obeda sa blížime k srbskej hranici. Srbsko nie je v EÚ, napriek tomu stačí na vstup občiansky preukaz. Za to na hranici sa môžete zdržať aj dve - tri hodiny. Odporúčam sledovať situáciu online. Do 50 km od diaľničného hraničného priechodu Horgoš je totiž možné využiť ďalšie štyri iné priechody a zbehnutím z diaľnice dosť času ušetríte. Na aktuálne info o čakacích dobách používam mobilnú aplikáciu BorderWatcher. Tá uvádzala čakanie na hlavnom priechode 90 minút, za to “malý” Horgoš, hneď vedľa, mal byť bez čakania. No nebol úplne bez čakania. Pred nami jediné auto, závora spustená. Maďarský colník si zrejme spravil hygienckú prestávku. Musel to byť veľký problém, trvalo skoro 15 minút, kým sa vrátil. Potom to už šlo rýchlo. O chvíľu sme späť na diaľnici. Prechádzame mýtnou bránou - v Srbsku sa platí na diaľnici mýto, prejazd zo severu až ku Kopaoniku vyjde na cca. 10 eur. Platiť sa dá v srbských dinároch, eurách, ale najjednoduchšie kartou. Okolo druhej poobede prichádzame do Nového Sadu. Nový Sad máme radi pre jeho pekné centrum, reštaurácie s dobrým jedlom, v lete kvôli plážam na Dunaji a baby aj kvôli obchodom. Chodíme tam pravidelne. Asi dám o Novom Sade a celkovo o Vojvodine separátny blog.
Ubytko som bookol na poslednú chvíľu, 120€ aj s parkovaním (sme v centre) a raňajkami. V Novom Sade vyberám z bankomatu srbské dináre - vydával len tisícky. Pri kurze 117 mala každá hodnotu 8 eur. Bola toho celkom slušná kôpka. Tiež sme si každý kúpili miestnu sim kartu. Operátori spravidla za pár eur ponúkajú uvítací bonus s množstvom dát a voľných minút, platný 8 až 15 dní. Pre nás ideálne, vieme si volať navzájom a tiež nezostaneme bez internetu. Simky kúpite v každej trafike. Ráno pokračujeme smer Kopaonik. Míňame Belehrad a ešte pred obedom schádzame pri meste Čačak z diaľnice. Zostáva 130 km. Dotankujem prémiovú naftu - na Kopaoniku hlásia slušnú kosu - v noci pod -20°C. Nech palivo nezamrzne. Cesta mimo diaľnice je v pohode. Najprv asi 50 km cez nejakú hyperdlhú dedinu, potom údolím rieky. Cesta pekná, len kľukatá, blbo sa predbieha. Za mestom Raška odbočujeme do kopcov na Kopaonik. Posledných 15 km. Sneží, mrzne. Rovnako ako vlani, 3 km pred našim penzionom nás zastavújú policajti. Ďalej púšťajú len štvorkolky, alebo autá s nasadenými reťazami. Hneď dobehol nejaký chalan, že nám s reťazami pomôže. Vlani som takému dal 1000 dinárov (strašne fúkalo), tento rok sme reťaze dali so synom sami. Ten posledný úsek je dôvod, prečo cestu na Kopaonik dávam na dvakrát. Jednak ho nechcem absolvovať potme, jednak sú v nedeľu neskôr poobede na pomerne úzkej a zasneženej ceste slušné zápchy. Okolo druhej to bolo stále v pohode.
Kopaonik
Ubytovali nás hneď. Apartmán pekný, čistý. Veľký balkón s výhľadom do doliny. Denne nám upratovali a menili uteráky. V Srbsku sa všade fajčí. Aj v našom apartmáne bolo cítiť, že si niekto pred nami neodpustil svoj zlozvyk. Napriek zákazu.
Oproti minulému roku zas pribudli nejaké budovy v okolí, veľký supermarket hneď vedľa. Tam sme si kupovali raňajky - ceny plus - mínus ako u nás. A zvýšili sa ceny v reštauráciách. Podľa môjho odhadu tak o 30%. My sme za obedovečeru pre štyroch aj s nápojmi platili okolo 60 eur. V galérii mám fotky pár jedálnych lístkov, pozrite sami. Zato skipasy stoja presne toľko, čo vlani. Kupujem ich online, večer po príchode do Kopaonika (5% zľava oproti cene v pokladni). Do mailu vám príde QR kód, s ním si potom vyzdvihnete kartičky v automatoch. Tie sú rozmiestnené jednak pri zjazdovkách, jednak vo vybraných hoteloch. Vlani som kupoval štyri naraz a QR kódy nejak zblbli. Musel som ísť aj tak do pokladne. Tam mi odporučili. že ak kupujem viac skipasov, nech to robím radšej po jednom. Tento rok sme opäť použili kartičky z minulého roka, dobili ich online. Pokladni a automatom sme sa teda vyhli. Ceny: kupoval som 6-dňový skipas, cena pre dospelého 141 eur. Deti do 11 rokov majú zľavu 35%, študenti 10% (ISIC karta).
Ráno sme sa na zjazdovku vybrali taxíkom. Nechcelo sa mi ometať auto. Taxík sme chytili hneď, zastal sám. Cesta do centra cca. 10 eur. Vlani to bolo 8. Lyže vám taxikár hodí na strechu, odvezie vás aj s lyžiarkami. V pondelok ráno zjazdovky prázdne. Až gýčovité azuro. Paráda. Celkovo, s počasím to tento rok vyšlo super. Zo šiestich dní lyžovania bola hmla jedno popoludnie. Zvyšok slnko. Po minulé roky bolo viac hmly a aj sneženia. Vzrástli ceny aj v kolibách na svahu. Čaj s citrónom a medom za 2,80, varené víno 3,20, poldecák rakije za 4. Koliby sú fajn, vo vnútri vždy horí oheň, vonku sú lehátka na slnenie.
Na Kopaoniku je väčšina zjazdoviek modrých. O niečo menej červených, najmenej je čiernych. Aj tie čierne sa dajú, my si skôr ale užívame modré a červené. Široké, dobre upravené. Môžete lyžovať celý deň a nedať jednu zjazdovku dvakrát.
Po troch dňoch nesneženia sa rozhodneme nechodiť viac taxíkom. Veď cesty sú OK, parkovisko pri zjazdovke je len 3 km od nás. Parkovné 6 eur na deň. Menej, ako jedna jazda taxíkom. Naviac, lyže som nemusel ani ťahať z lyžiarne. Nechával som ich v strešnom boxe. Podľa domácich to bolo OK. Jediným problémom bolo, že parkovacie kapacity pri hoteloch nezodpovedajú počtu ubytovaných. Radšej sme sa vracali okolo tretej, aby sme zaparkovali. A tiež kvôli psovi, nech nie je toľko sám. Chudák malý. Na svah sme ho nebrávali, hoci aj takých “expertov” sme videli. Z návštevníkov strediska to boli predovšetkým miestni. A tiež Maďari a Rumuni. Slovákov, ani Čechov sme tento rok nestretli. Ľudia sa na svahoch a väčšinou aj vlekoch správali normálne. Netlačili sa.
Svahy sú fakt prázdne, na vlekoch sa čakalo minimálne. Výnimkou bola sobota, keď sa na Kopaonik po troch slnečných dňoch v rade, dovalila asi polovica Srbska a blízkeho okolia. Aj tak sme sa na zjazdovkách netlačili, v top čase sa na sedačky v centre čakalo 10 minút. Na vlekoch hore potom menej, prakticky to bolo bez čakania.
Stredisko je ozaj veľké, aj keď príde kopa ľudí, nejak sa roztratia.
Domov
Narozdiel od cesty sem, domov to dáme na jednu šupu. Vyrážame o siedmej, cesty sú suché, reťaze netreba. Ešte pred diaľnicou dáme odbočku do Kraljeva, zastavíme sa v pekárni na pečivo a v miestnom supermarkete. Žiaľ, syn vybral supermarket vedľa nákupného centra. Ďalšie zdržanie. Domov berieme nejaké jedlé suveníry - pršut, kulen, ajvar. Cesta po diaľnici nie je nijak zaujímavá. V zmysle odporúčaní BorderWatchera, hranicu zo Srbska do Madarska prekračujeme cez jeden z menších hraničných priechodov. Srbský colník chcel, aby sme otvorili strešný box. To sa nám ešte nestalo. Ubezpečil som ho, že sú tam len lyže, žiadni utečenci z Afganistanu. Zareagoval, že on ide po Iračanoch. Letmo do boxu nakukol, nevychádzajúc zo svojej búdky. Hranicu aj s čakaním sme prešli za 15 minút. Doma sme boli okolo šiestej večer. Najviac nás zdržali nákupy v Kraljeve.
Záver
Kopaonik dosť môžeme. Široké, dobre upravené zjazdovky, relatívne málo ľudí. Svahy tak akurát pre nás. Stále ešte rozumné ceny. Vzdialenosťou je to tak na hrane, pokiaľ sa ide na týždeň, dá sa. Dobré jedlo, fakt milí ľudia. Počasie vyšlo priam fantasticky. Ak sa nič nezomelie, o rok určite dovidenia.
P.S.
Myslel som, že sem ešte hodím tabuľku s celkovými nákladmi. Ale ak to niekoho zaujíma, zráta si to určite sám.
