Portugalsko aj keď je malou krajinou a rozlohou aj počtom obyvateľstva je len cca 2x také veľké ako Slovensko, má v rámci mostov významné svetové postavenie. Portugalské firmy zaoberajúce sa výstavbou a navrhovaním mostov sú známe na celom Svete a operujú aj na našom území. Napr. výsuvná skruž, ktorá patrí v rámci Európy medzi tie najväčšie, je už niekoľko rokov nasadená na rôznych úsekoch slovenských diaľnic vo výstavbe.
Portugalci v rámci svojej “sféry vplyvu“ postavili už mnoho rekordných, krásnych a inovatívnych mostov. Zopár z nich možno vidieť aj priamo v Portugalsku, v mestách Lisabon a Porto.
Prvá časť blogu je venovaná mestu Porto, ktoré sa preslávilo najmä svojim portským vínom vyrábaným z odrody viniča pestovaného na brehoch rieky Douro. Práve potreba spojiť dva brehy tejto rieky v blízkosti strategického prístavu pri Atlantickom pobreží viedla k budovaniu prvých mostov v tomto regióne. Porto je doslova snom každého mostára - mimoriadne vhodná geológia, pevné skalné brehy s nie veľmi hlbokým kaňonom rieky, prekvitajúci obchod v prístave s dostatkom finančnej podpory pre stavbu a o víne ani nehovoriac :). A tak sa tu postupne postavilo niekoľko mostárskych skvostov ....
Prvé mosty, tak ako na väčšine riek boli len dočasné, loďkové s krátkou životnosťou a obmedzenou funkčnosťou. O ich slabej spoľahlivosti svedčí aj udalosť zo začiatku 19. storočia, keď sa jeden z nich potopil a rozpadol pod náporom utekajúceho davu v roku 1809, pri úteku vojakov a obyvateľov pred Napoleonovou armádou.
Pri tejto tragédii zahynulo niekoľko stoviek ľudí a táto nešťastná udalosť viedla k rozhodnutiu postaviť spoľahlivý trvalý most, ktorý by nebol závislí od ročného obdobia či počasia. Prvý trvalý most bol v meste Porto postavený v roku 1843 v najužšom mieste ústia rieky podľa projektu Estanislaua Bigota.
Tento visutý most s rozpätím 170 metrov však slúžil len pomerne krátko. V dobe jeho návrhu sa ešte o kmitaní konštrukcií vo vetre veľa nevedelo a tak postupne únava materiálu spolu s koróziou lán most natoľko poškodili, že ho museli v roku 1888 rozobrať. Kolapsy a poškodenia visutých mostov boli v tej dobe pomerne časté ich návrh vždy vychádzal len zo skúseností, bez hlbšieho pochopenia tejto problematiky. Kvôli tejto zlej skúsenosti sa odvtedy v Porte už viacej takýto typ konštrukcie nikdy nepostavil. Dodnes sa však zachoval jeden z pôvodných pylónov na pravom brehu rieky.
V druhej polovici 19. storočia nastal aj v Portugalsku rozmach železničnej dopravy s prioritou prepojenia miest Lisabon a Porto. V rámci tejto trasy sa postavilo množstvo mostov rôzneho druhu avšak jednou z najťažších prekážok prestavovala práve rieka Douro. Vypísaná súťaž na návrh mosta prilákala do týchto končín aj jedného z najznámejších mostárov a konštruktérov 19. storočia, francúza Gustáva Eiffela. Jeho návrh mosta, ktorý vypracoval spolu s kolegom Théophilom Seyrigom bol výrazne najlacnejšou alternatívou premostenia údolia. V tom čase, v roku 1877, sa jednalo o najväčší oblúkový most Sveta s rozpätím 160 metrov. Eiffelova najnižšia cena však nevychádzala zo šetrenia materiálov ako tomu často býva dnes, ale jednoducho z geniálneho konštrukčného riešenia – v takejto geológii, s technológiami 19. storočia a lacnou pracovnou silou bol jednoducho priehradový oblúkový most najvhodnejšou alternatívou. Inovatívny bol aj spôsob výstavby bez použitia dočasných podpier, čo takisto ušetrilo nemalé finančné prostriedky.
Most Márie Pie sa zachoval až do dnešných dní, avšak dnes už železničnej doprave neslúži a patrí medzi hlavné atrakcie mesta.
Keďže v čase dokončenia tohto mosta už pomaly dosluhoval spomínaný visutý most bola mestom vypísaná ďalšia súťaž na cestný most. A keďže portské víno je naozaj chutné, Eiffel a jeho spolupracovník Seyrig sa rozhodli v meste ešte pobudnúť.
Spolu navrhli ďalší nádherný most zapadajúci do prostredia mesta s rozpätím 172 m.
Most Ľudovíta I. je podľa môjho názoru, čiastočne ovplyvneného aj ochutnávkou vín, jedným z najkrajších priehradových oblúkových mostov Sveta. Kombinácia dvoch podlaží mosta, kamenných základov krajných pilierov, ktoré pôsobia ako vstupná brána na most a atmosférou mesta sú jednoducho jedinečné.
Tieto dva mosty postačovali mestu 80 rokov a ďalší most bol postavený až v roku 1963 s rekordným rozpätím betónového oblúka 270 metrov.
Aj napriek tomu, že sa most nachádza už mimo hlavnej pešej zóny centra mesta, má tak ako jeho predchodcovia elegantné línie s rôznymi dekoračnými prvkami, ktoré ale za zase nie sú moc prehnané. Jeho tvar je dokonale zladený s funkčnosťou a pravidlom FFF (Form Follow Force – tvar sleduje silu).
Ďalším mostom, ktorý pribudol v roku 1991, je nový železničný rámový most stavaný letmou betonážou s taktiež úctyhodným rozpätím pre tento typ konštrukcie - 250 metrov. Elegantná na bielo natretá konštrukcia ostro kontrastuje s historickým Eiffelovým mostom a svedčí a pokroku betónového mostného staviteľstva, ktoré v čase stavby jeho predchodcu ešte vôbec neexistovalo. Detaily však úplne ustúpili a ostala len čistá funkčná línia. O tom, či sa však tento most do daného prostredia hodí, sa dá debatovať celý večer. Niekomu sa páči, niekomu nie.
No a posledným mostom postaveným cez rieku Douro v centre Porta je most pomenovaný po Henrichovi Moreplavcovi. Most postavený v roku 2003 je betónovým oblúkovým mostom s najväčšou smelosťou oblúka na Svete ((rozpätie^2)/vzopätie)). Pri rozpätí 280 m, má most vzopätie len 25 metrov. Stavba takéhoto mosta je podmienená výbornou geológiou o ktoré sa môže oblúk rozoprieť a smelosťou jeho konštruktérov :).
Porto je tak mestom, ktoré sa môže pochváliť sériou rekordných mostov, ktoré sú zároveň aj bravúrne technicky zvládnuté. Práve v technickej dokonalosti tkvie ich estetický vzhľad a v kombinácii s históriou, ktorou mesto doslova dýcha a skvelým portským vínom je Porto rajom všetkých mostárskych fanatikov.
