Peter Paulík
Svetový úspech slovenského mosta
Most cez veslársku dráhu v Bratislave na D4 sa nedávno zapísal do histórie, keď získal ocenenie od organizácie fib.
Stavebná fakulta STU - Katedra betónových konštrukcií a mostovKNIHA:Mosty na území Slovenska Zoznam autorových rubrík: Veda a filozofia, Mosty, Statika, Všeličo
Most cez veslársku dráhu v Bratislave na D4 sa nedávno zapísal do histórie, keď získal ocenenie od organizácie fib.
Pri výstavbe diaľnice D4 sa použila jedna z najmodernejších technológií používaných pri výstavbe mostov. V blogu je stručne, čo možno najzrozumiteľnejšie, popísaný jej princíp a aplikácia pre tento projekt.
Dnes, v tieni veľkého testovania, takmer v tichosti, sa zrútil ďalší most na Slovensku. Za posledné roky ich padlo už niekoľko a niektoré k tomu mali veľmi blízko. Aké sú hlavné príčiny?
Nový most cez Dunaj v Komárne prešiel zložitou históriou spojenou s hľadaním dohody medzi dvoma krajinami, hľadaním financií a vhodného spôsobu premostenia. Teraz, keď sa blíži deň jeho otvorenia, otázne zostáva ešte pomenovanie.
Blog prináša pohľad na najpravdepodobnejšiu príčinu tragédie, ktorá sa stala pri výstavbe betónového mosta pri Kurimanoch.
O tom čo sa stavbárom nepodarí sa z médií dozviete do pár hodín. O tom čo sa im podarí a na čo môžme byť hrdý sa ale často nedozviete nikdy. Týmto blogom by som chcel tento nepomer mierne skorigovať.
Včera, 31.10.2017, uplynulo presne 90 rokov od úmrtia jedného z najznámejších mostárov a konštruktérov bývalého Uhorska, ktorého konštrukcie a mosty patria dodnes medzi unikátne diela nielen v strednej Európe.
V blogu prinášam stručný popis spôsobov výstavby a aktuálny stav mostov na diaľničnom úseku D1 Hubová-Ivachnová.
Rekonštrukcia mosta začala slávnostným odskrutkovaním dvoch skrutiek primátorom Ftáčnikom a ministrom Počiatkom dňa 2.12.2013. Rozobratie a výstavba mosta však ani zďaleka nešli tak ľahko ako tie skrutky.
Most, ktorý tvorí panorámu Bratislavy už vyše 120 rokov, pripomína svojou históriou ľudské generácie, z ktorých každá nová vychádza z tej predošlej, avšak prostredie v ktorom vyrastá ju vyformuje do novej a jedinečnej podoby.
Most, ktorý fungoval oveľa dlhšie ako mu predpovedali. Most, ktorý sa zrodil z popola za veľmi krátku dobu, tak ako bájny Fénix...
Ako spam sa v posledných dňoch šíri video „vesmírnej technológie“ výstavby mostov. O komentároch typu: na Slovensku sa takto nebude stavať ani o 100 rokov ani nehovoriac. Pozrime sa na to ale aj trochu komplexnejšie.
To že je Starý most stredobodom médií sa dalo čakať, takýto most sa totižto buduje na Slovensku max. tak raz za 10 rokov. Situácia v médiách je však úplne iná ako by človek čakal.
Lisabon okrem toho že patrí medzi najkrajšie mestá Európy s množstvom kultúrnych pamiatok, je aj domov niekoľkých unikátnych mostov.
Blog sa venuje vybraným mostom v Portugalsku, ktoré patria medzi tie najzaujímavejšie na Svete vďaka svojim technickým parametrom, histórii a elegancii.
Po tom čo sa v roku 2013 mnohí pohoršovali nad tým, prečo nebola na rekonštrukciu Starého mosta v Bratislave vyhlásená architektonická súťaž prinášam v blogu krátky prehľad architektonických návrhov na jedno premostenie v Londýne. Zo 74 návrhov čo prišli do súťaže, je reálnych tak približne 10, ktoré vypracovali mostári v spolupráci s architektmi. Ten zvyšok, pochádzajúci priamo od architektonických kancelárií je fiasko, na ktorom sa dnes smeje polovica Európy. Do blogu som vybral tie najväčšie úlety, niečo čo prekonáva akúkoľvek logiku a aj tie najdivokejšie prestavy ....
Za tých pár rokov od ukončenia štúdia na STU v Bratislave, kde som študoval odbor IKDS, teda statiku so zameraním na betónové konštrukcie a mosty, som sa už mnohokrát stretol s rôznymi mylnými názormi a “zaručenými“ pravdami o betóne. Takmer na každej jednej stavbe stretnem tzv. “odborníkov na všetko“, vrátane statiky, aj keď často nemajú ukončené ani základné vzdelanie, prípadne študovali celkom iný odbor. Tým nechcem povedať že si ich prácu a skúsenosti nevážim, ale niekedy sú u nich omyly tak zažité, že žiadnu diskusiu ani len nepripustia. Takýto zažitý omyl však môže často stáť kopu zbytočne vynaložených financií, alebo v tom horšom prípade aj ohroziť životy. V blogu prinášam ozrejmenie niekoľkých z nich.
Po viacerých dočasných premosteniach Dunaja pri Bratislave, ktoré boli pomerne nespoľahlivé a vyžadovali nákladnú údržbu sa v polovici 19. storočia začalo čoraz častejšie diskutovať o výstavbe trvalého premostenia. Prvý krát padla oficiálna zmienka o výstavbe mosta v roku 1838 v rámci riešenia železničného prepojenia medzi Viedňou a mestom Győr. Od návrhu sa ale upustilo a prepojenie medzi Viedňou a Budapešťou nakoniec viedlo po ľavom brehu a teda premostenie Dunaja pri Bratislave nebolo potrebné. Opätovne sa začali úradníci a inžinieri mostom zaoberať až v rámci prípravy železnice medzi Bratislavou (vtedy Pozsony) a mestom Šopron, kedy sa vyhotovil už aj realizačný projekt oceľového mosta. Žiaľ združenie, ktoré malo železnicu stavať v roku 1873 skrachovalo tesne pred začiatkom stavebných prác.
Aký starý je Starý most? Kedy boli postavené prvé mosty cez Dunaj na území dnešnej Bratislavy? Na STU sa touto problematikou už dlhé roky zaoberá prof. I. Baláž, ktorý zozbieral množstvo údajov z rôznych historických prameňov. Keďže ale k väčšine jeho článkov sa bežný čitateľ len tak ľahko nedostane, v tomto blogu prinášam ich skrátený súhrn.
Mosty ľudí vždy fascinovali nielen pre ich technickú náročnosť, ale aj pre symboliku, ktorú v ich mysliach vytvárali. Mosty sa počas histórie formovania filozofie rôznych kultúr postupne dostali do viacerých náboženských kníh, mýtov a príbehov. Nájdete ich v perzskej i nordickej mytológii, v moslimskej viere či v príbehoch amerických indiánov .... avšak existuje zrejme len jeden staroveký príbeh, ktorý podrobne opisuje aj priamo jeho výstavbu. Tento príbeh sa volá Ramayana a most ktorý sa v ňom popisuje možno ani nie je tak celkom fikciou ... ten most možno pred tisíckami rokov naozaj stál. Ako to ale celé v skutočnosti bolo? Mohol tento približne 30 km dlhý most niekedy naozaj existovať?