Pracovalo sa v krásnom prostredí pod Tatrami, čodokazujú aj nasledovné snímky zhotovené počas dvoch rokov výstavby:
..... východ slnka, ktorý naozaj stál za to zobudiť sa skôr....
Kráse prostredia kontrastovali práce, ktoré si vyžadovaliplné nasadenie:
....robili sa úkony, ktoré sa nevidia každý deň...
.... a aby sa stíhali krkolomné termíny, často sarobilo aj v noci ... bežné boli aj 15 hodinové smeny....
.... najhoršia ale bola neustála zima.... leto sme si skoroani nevšimli....
..... ale keď prišla tá ozajstná, .....keď sa musel predbetonážou vytápať sneh z armatúry...
.... keď dostať sa na stavbu bolo často možné až popoužití ťažkej techniky.....
..... a ešte začal fúkať vietor.....
..... teploty klesli aj na -15°C, a niektoré práce sa robili ďalej (rekordzaznamenaný v stavebnom denníku bol -26°Cv jedno januárové ráno 2006)....
.... vtedy sme často mali chuť to vzdať a odísť, veďtermín otvorenia je ešte ďaleko. Zúfalí a rozhorčení chlapi častoodmietali robiť a hádky, ktoré boli na hraniciach bitky boli na dennomporiadku.... ale nemohli sme si dovoliť časový sklz a tak aj napriekroztržkám sa robilo ďalej... často som si povedal, že mnohých z nich užnechcem nikdy vidieť, no teraz to už vnímam úplne inak.
Po dokončení ostali spomienky na ktoré nikdy nezabudnem.Stavba a Tatry ostali v nás už navždy. A aj keď nás veľakrátchceli všetky rozmary počasia premôcť boli sme silnejší. Dokázali sme to vďaka odhodlanosti,ktorá posúva hranice ľudských možností stále ďalej.
... odhodlanostipopri ktorej sú aj Tatry len takétomalé:
Foto: archív autora. Bez súhlasu nemožno preberať a uverejňovať na iných stránkach.
Posledná fotka je originál (nie fotomontáž)
