Ustupujúci Wehrmacht v snahe spomaliť postup Červenej armády stihol na území Slovenska zničiť alebo vážne poškodiť väčšinu mostov, tunelov a železničných tratí. Za obeť padlo až neuveriteľných vyše 1900 železničných a 2000 cestných mostov. 3900 mostov predstavovalo v tej dobe približne 70% všetkých väčších mostov na Slovensku, čo malo za následok úplné ochromenie funkcie najmä veľkých miest. Neostal prejazdný takmer ani jeden ucelený úsek železničných tratí.

Hanušovce

Spišská Nová Ves

Hlohovec

Bratislava

Trenčianska Teplá
Pred inžiniermi a odborníkmi z oblasti mostného a cestného staviteľstva tak stála úloha v čo možno najkratšom čase obnoviť najvýznamnejšie úseky ciest a železničných tratí slúžiacich k zásobovaniu miest uhlím a potravinami. Postaviť most ak je dostatok času a financií je jedna vec, no zareagovať v krátkom čase, za podmienok aké panovali bezprostredne po vojne a s technológiou, ktorá bola v tej dobe k dispozícii je už trochu, ako sa hovorí, iná káva. Postup obnovy sťažoval najmä veľký nedostatok stavebného materiálu, náradia, strojov a kvalifikovaných pracovníkov. Nemalou komplikáciou bolo aj množstvo nevybuchnutých náloží a leteckých bômb použitých nemeckými vojskami pri likvidácii stavieb. Rekonštrukcia železničných tratí a ciest sa najčastejšie realizovala drevenými provizórnymi mostmi, ktoré sa často budovali len veľmi primitívnymi mechanizmami a čisto ľudskou silou. Boli vytvorené tzv. rekonštrukčné odbory, ktoré koordinovali projekčné a realizátorské práce a s rekonštrukciou výrazne pomáhala aj Červená armáda, ktorá prioritne rekonštruovala mosty potrebné k presunom vojenského materiálu. Za necelé tri roky boli prejazdné takmer všetky dôležité úseky cestných a železničných tratí.



Provizórne mosty sa často potom nahrádzali tzv. dlhodobými provizóriami so životnosťou okolo 10 rokov. Tie sa budovali pár metrov od zničených mostov tak, aby hlavné mostné objekty mohli byť následne zrekonštruované. Obdobie nahradzovania dlhodobých provizórnych mostov definitívnymi konštrukciami trvalo ďalších vyše 10 rokov.
Potreba urýchlenej výstavby v tomto období však mala aj zopár pozitívnych dopadov. Priniesla zo sveta na územie Československa najmodernejšie metódy výpočtov a zhotovovania mostov, ktoré zefektívňovali a urýchľovali výstavbu aj ponad zložité terénne prekážky. Vo veľkom sa začalo využívať tzv. predpätie a vyvinuli sa nové technológie výstavby mostov, ktoré sa používajú v zdokonalenej podobe až dodnes.