Taký obyčajný most

Cestný most medzi Liptovským Hrádkom a Liptovským Petrom si všimne naozaj len máloktorý návštevník prechádzajúci cez neho ponad rieku Belá. Na to, že tento most má zaujímavú históriu však upozorňuje pamätná tabuľa osadená na jeho začiatku. Z cesty vidieť len značne poškodené betónové zábradlie a vodičovi neunikne ani zúžený jazdný pás.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)
Obrázok blogu

Železobetónový most mal na svoju dobu (rok 1941) mimoriadne odvážne rozpätie hlavného poľa, ktoré činí až 55 metrov (most nieje predopnutý!). Tvar mosta bol plne prispôsobený statickým požiadavkám: zvýšený prierez nad podperami a vyľahčený nízky trámový prierez v poli. Jednoduché a efektívne riešenie zaručilo, že most aj napriek zanedbanej údržbe je prejazdný ešte aj v dnešných dňoch.

Obrázok blogu

Výkres z archívu Slovenskej správy ciest

Ako sa mi neskôr podarilo zistiť na mestkom úrade v Liptovskom Hrádku, tento most bol postavený najmä vojnovými zajatcami na žiadosť Nemecka.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Z knihy: Vítek, Churý, Šuba: Z minulosti Liptovského Hrádku:

V roku 1941 pracovné jednotky z Podturne a Kaleníka postavili nový most cez Belú v Liptovskom Hrádku, ktorý slúži dodnes. Na stavbe boli nasadené aj pracovné jednotky pod velením stotníka Františka Jesenského, ktorý mal v tom čase k dispozícii 1200 tvorníkov a 1000 židov. Podľa spomienok F. Čatloša, uložených v jeho písomnej pozostalosti v Slovenskej národnej knižnici, Archíve literatúry a umenia v Martine, projektoval most stavebný inžinier, ruský emigrant so slovenským občianstvom, Michal Piasecký. Most cez Belú podľa jeho projektov postavila bratislavská firma Ing. Skorkovského. Melioračné práce riadil Jozef Medľa z Martina. Pracovné jednotky postavili aj ďalšie komunikácie medzi Liptovský Hrádkom, Liptovským Petrom na Kaleník, do Tichej doliny a v roku 1942 cestu cez Jamník. Tieto práce zodpovedali požiadavkám nemeckého velenia na prípravu Slovenska na vojnu.

SkryťVypnúť reklamu

Počas druhej svetovej vojny most teda slúžil jednak nemeckým vojskám pri presunoch vojenského materiálu, ale jednak slúžil aj civilnému obyvateľstvu. Ako sa však vojna pomaly chýlila ku koncu a postup Červenej armády smerom k Berlínu bol neúprosný, Nemci sa ho museli snažiť čo možno najviac spomaliť, dúfajúc, že sa im ešte v poslednej chvíli podarí situáciu obrátiť vo svoj prospech. Preto pri ústupe likvidovali všetky strategické objekty vrátane mostov. Most v Liptovskom Hrádku mal mať teda rovnaký osud ako mnoho iných mostov zničených ustupujúcim Vehrmachtom. Tomuto osudu však nakoniec unikol zásluhou partizánskej skupiny, ktorá ho ubránila. Stálo to však 11 životov....

SkryťVypnúť reklamu

Z web stránky mesta Liptovský Hrádok:

27. januára 1945 sa podarilo Štefanovi Orfánusovi z Liptovského Petra pri zábave s nemeckými fašistickými vojakmi zistiť, čo všetko plánujú poničit pri svojom ústupe. Okrem vojenských a iných objektov mali v programe vyhodiť aj železobetónový most ponad rieku Belú. Hneď na druhý deň oznámil tento zámer nemeckých fašistov Štefan Orfánus partizánskemu oddielu Vysoké Tatry. Partizáni sa rozhodli plán Nemcom prekaziť. Bolo potrebné prerušiť elektrické vedenie, ktoré viedlo k výbušninám umiesteným pod mostom. Tu vynikol Pavel Alexejevič Kolesnikov, ktorý prerušil elektrické vedenie. Došlo k silnej prestrelke, v ktorej 11 odvážnych partizánov položilo svoje mladé životy za záchranu mosta. Na znak vďaky a úcty za ich hrdinský boj a za záchranu železobetónového mosta sa miestna organizácia Zväzu protifašistických bojovníkov rozhodla z príležitosti 20. výrocia SNP vybudovať im malý pamätník s pamätnou tabulou.

SkryťVypnúť reklamu
Obrázok blogu

Nuž a v akom stave je most dnes uvážte samy na základe týchto fotografií:

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Zub času a vyčíňanie puberťákov sú síce neúprosní nepriatelia, no možno s trochou snahy (a samozrejme peňazí) by tento most mohol vyzerať dôstojnejšie. Most vybudovaný zajatcami vojny si počas výstavby určite vyžiadal nezistiteľný počet životov, a ktorý nakoniec za cenu 11-tich životov ubránili partizáni, si určite zaslúži väčšiu úctu a pozornosť našej spoločnosti...


Poďakovanie za poskytnuté informácie patrí Danici Žiakovej z Mestského úradu v Liptovskom Hrádku a PhDr. Milanovi Hulejovi zo Slovenskej správy ciest.

Most sa nakoniec 9.8.2010 dostal aj do hlavných správ na Markíze. Reportáž nájdete v archíve TV Markíza pod názvom (Ne)obyčajný most (reportáž č. 27), alebo aj tu.

Článok o moste v Liptovských novinách

Peter Paulík

Peter Paulík

Bloger 
  • Počet článkov:  59
  •  | 
  • Páči sa:  6x

Stavebná fakulta STU - Katedra betónových konštrukcií a mostovKNIHA:Mosty na území Slovenska Zoznam autorových rubrík:  Veda a filozofiaMostyStatikaVšeličo

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

274 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

713 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
SkryťZatvoriť reklamu