Pred vjazdom do Považskej Bystrice sa využíva klasická pevná skruž, ktorá patrí medzi najpoužívanejšie technológie výstavby.
Hneď na tento most nadväzuje ďalší objekt budovaný pomocou výsuvnej skruži. Táto technológia sa využíva najmä v neprístupnom teréne, nakoľko skruž nie je s terénom vôbec v kontakte. Najskôr sa vybudujú piliere po ktorých sa následne presúva celé debnenie (základný princíp pohybu sa dá ľahko demonštrovať logaritmickým pravítkom, ktoré som naživo ešte ani ja nikdy nevidel :-))
Bude to dvoj-trámový most, ktorý bude pevne spojený s piliermi (bez ložísk)
Na tento objekt nadväzujú ďalšie dva mosty, ktoré sú budované letmou montážou (segmenty sa vyrábajú v Komárne odkiaľ sa dovážajú na kamiónoch a tu sa montujú dokopy). Rozpätie polí je cca 55 metrov a výška nad terénom je cca. 30 metrov.
Styk segmentov sa najprv natrie špeciálnym lepidlom a následne sa segment pripne k už hotovej časti tvz. predpínacími tyčami. Na to ale aby táto rastúca konzola držala (teda aby sa "nezlomila" nad podperou) je ešte potrebné napnúť aj tvz. konzolové káble, ktoré potom plnia svoju statickú funkciu aj po dokončení mosta. Po doložení posledného segmentu sa posledná škára (cca 50 cm) dobetónuje.
Za týmto mostom už ide najzaujímavejší objekt tejto časti diaľnice: most s rozpätiami polí 122 metrov ťahajúci sa ponad mesto vo výške cca 30 metrov. Je to tvz. extradosedový most (zavesený most s nízkym pylónom) a po dokončení by mal vyzerať nejako takto:
Priečny rez mosta je technologicky veľmi náročný na výstavbu nakoľko musí byť dostatočne široký na to aby sa na neho zmestili všetky 4 pruhy diaľnice (predošlé mosty vedú len 2 pruhy diaľnice ...teda vedľa seba stoja vždy dva rovnaké mosty).
Skutočné statické pôsobenie priečneho rezu mosta sa bude aj experimentálne overovať na modeli zhotovenom v mierke 1:1
Na tento most nadväzuje most dĺžky 470 metrov budovaný technológiou vysúvania (pohľad na výsuvný nos a výrobňu)
.
Princíp vysúvania je popísaný v predošlom blogu no samotná technológia výsunu sa mierne líši nakoľko most sa nevysúva pomocou lán, ale špeciálnym lisom, ktorý najskôr most mierne nadvihne pri opore, posunie dopredu a zase spustí.
V tejto časti sa nachádza množstvo prípojných vetiev a nadzemných križovatiek veľmi náročných na projekciu ale aj realizáciu.
Križovatka mostov - prípojná vetva sa napája na hlavný mostný objekt
Ďalšie estakády sú riešené ako oceľový most s betónovou mostovkou.
Tá červená konštrukcia je posuvné debnenie slúžiace pri betonáži spriahujúcej dosky (neviem si pomôcť ale tie piliere sú strašne škaredé a navyše ešte aj zbytočne komplikované - prienik troch valcov)
A na oceľovú estakádu sa napája estakáda z betónových nosníkových prefabrikátov
Betónové I prefabrikáty sa vyrábajú v neďalekej betonárni odkiaľ sa dovážajú návesmi a montujú pomocou špecialneho žeriavu.
Posledné premostenie Váhu je realizované technológiou letmej betonáže, pri ktorej sa postupne budujú konzoly v smere od piliera pomocou betónovacieho vozíka upevneného na už hotovú časť.
A čo dodať na záver? Možno iba poďakovanie firmám Doprastav a Váhostav, za to že nás na tieto stavby pustili s prianim aby ich úspešne a čo možno najrýchlejšie dokončili.
