Nakoľko ale nie sú známecharakteristiky tejto zliatiny (ako napr. závislosť napätia a deformácie,max. prípustné napätie, ...atď), a nie je známa ani ich presná geometria,teoretický výpočet únosnosti sa nedá zrealizovať. Navyše sa nedá spoľahnúť anina ich homogenitu (t.j. že vlastnosti materiálu môžu byť na rôznych miestach rozdielne).
Z uvedených dôvodov je jedinýspôsob ako určiť ich únosnosť experimentálne overenie, ktoré spočíva vpostupnom zaťažovaní stĺpa hydraulickým lisom až po jeho kolaps.
Skúška sa realizovala v CentrálnomLaboratóriu Stavebnej fakulty STU, pomocou lisu uspôsobeného na skúšaniestĺpov, schopným vyvinúť silu až 500 ton (hmotnosť cca 400 osobných automobilov).
Skúšobný lis s osadeným stĺpom: Detailhlavice stĺpa:
Počas zaťažovania je neustálesledovaná poloha stĺpa, ako aj jeho deformácie pomocou pripevnených snímačov,ktoré sú prepojené s počítačom. Naobrázku tiež vidieť oceľové ochranné pletivo okolo stĺpa (porušenie zliatiny jenáhle, explozívne a úlomky by mohli niekoho vážne zraniť)
Prvý stĺp uniesol vyše 350 ton. Explozívneporušenie vidieť na videu ako aj na obrázkoch (tento skúšaný stĺp nebol ešteomotaný ochrannou sieťou a tak kúsky zliatiny pri kolapse odleteli až dovzdialenosti 10m).
((kolaps))
S ďalším stĺpom, ktorý sa skúšal, si vtedajší Rakúsko-Uhorský majstri nedali veľa roboty a odlialiho veľmi nepresne. Namiesto symetrickéo medzikuhového tvaru odliali nepodarok,ktorý síce zvonka vyzerá úplne normálne no po rozlomení vidieť meniacu sa šírkusteny medzikružia.
Inak konštantná hrúbka steny 2 cm samenila od 3,2 cm po 0,8 cm.
Aj keď na prvý pohľad by si niektomohol myslieť, že únosnosť takto odliateho stĺpa bude rovnaká ako únosnosťpredošlého (veď celková plocha prierezu sa nezmenila) skutočnosť je iná. Únosnosťtohto stĺpa bola rádove iba 65% z únosnosti dobre odliateho stĺpa (cca 230ton).
Rozdiel je spôsobený odlišným stavomnapätosti. Kým dobre odliaty stĺp má excentricitu minimálnu, takýto stĺp ju máaj niekoľko centimetrov (excentricita je zjednodušene povedané: vzdialenosť osipôsobiacej sily od ťažiska prierezovej plochy).
Ako vidieť z obrázka, vzniká ajohybový moment, ktorý je cez excentricitu úmerný veľkosti osovej sily. Situáciaje ešte oveľa komplikovanejšia nakoľko takýto ohybový moment spôsobí pozdĺžnevychýlenie stĺpa, čím sa excentricita ešte zväčší a moment opätovnenarastie (vzniká tvz. moment druhého rádu). Myslím, že ako hrubý náčrt teórie to úplnestačí.
A čo sa vlastne tymito skúškamizistilo? Vzhľadom na to že boli odskúšané iba tri stĺpy, nedajú sa robiť nejakéveľké závery, no môžeme odhadnúť, že ak je stĺp dobre odliaty, jeho skutočná únosnosťbude nad 300 ton. Zistiť či je stĺp dobre odliaty sa dá napr. navŕtanímmaličkých dier do stien a tak stanoviť ich hrúbku na rôznych miestach. Aksa ale tieto stĺpy naozaj použijú ako nosné prvky, bude musieť zodpovednýstatik určiť ich maximálnu únosnosť s ktorou bude počítať. Vzhľadom nadoslova explozívny charakter porušenia (teda náhly kolaps bez akýchkoľvekvarovných signálov ako. napr. trhliny, priehyb,...) a vzhľadom na fakt že saodskúšali len 3 stĺpy, ich výpočtová únosnosť sa asi bude brať len max. 100ton. Teraz je len na statikovi ako sa rozhodne a či ich vôbec v novejkonštrukcii použije.
Zaujímavé každopádne je, že kedysisa tieto stĺpy určite neskúšali a ak sa aj urobil nejaký výpočet, niktopresne nevedel koľko tieto stĺpy v skutočnosti unesú. ......a určite savtedy nikomu ani len nesnívalo, že kefáreň vydrží až do nového tisícročia, a únosnosťjej stĺpov bude experimentálne overená....
