Pri voľbe tvaru mosta rozhodovali hlavne obmedzenia ako požadovaný plavebný gabarit a existujúce križovatky na oboch stranách Dunaja. Vyberalo sa konštrukčné riešenie, ktoré zabezpečí požadovanú minimálnu výšku nad hladinou Dunaja (cca 10 metrov) a na druhej strane nebudú príjazdy na most vedené v príliš strmom stúpaní. Plavebný gabarit tiež vyžadoval dĺžku hlavného mostného poľa nad 200 metrov a preto bolo preto potrebné navrhnúť konštrukciu, ktorá najlepšie spĺňa všetky tieto stanovené požiadavky. V hre ostávali zavesené sústavy (ako napr. Nový Most), visuté sústavy (ako napr. most Golden Gate v USA – samozrejme oveľa menšieho rozpätia), priehradové mosty s mostovkou umiestnenou na spodku (napr. Starý Most) a oblúkové mosty. Z urbanistickej požiadavky, aby sa nepostavil výrazne dominantný prvok, ktorý by narúšal voľný priehľad nábrežím, sa vylúčili zavesené a aj visuté sústavy. Ďalším dôvodom prečo sa ustúpilo od takéhoto riešenia bola aj potreba vybudovania vysokých pilónov a náročného statického riešenia vyplývajúceho z pôdorysne zakriveného vedenia trasy kombinovaného s rovným úsekom nad Dunajom. Po týchto úvahách a analýzach sa rozhodlo, že most bude oblúkový.
Ostávalo ešte určiť presný tvar, nakoľko aj oblúkových mostov existuje nesmierne množstvo typov. Voľba naklonených oblúkov a závesov, ktorých usporiadanie pripomína zapadajúce slnko vyplynula viac-menej z estetického hľadiska (napr. závesy kolmé na nosné trámy sú účinnejšie ako zvolený vejárovitý typ zavesenia).
Výsledná geometria bola nesmierne komplikovaná nakoľko most je šikmý a tým aj oblúky nie sú vlastne oblúky ale nesymetrické elipsy. Matematicky zadefinovať tvar takýchto plôch a ich prieniky s inými plochami, vyžaduje značnú dávku predstavivosti ako aj schopností priestorového videnia. Takáto geometria priniesla množstvo komplikácií pri projektovaní a realizácii no a v konečnom dôsledku po zhotovení stavby to v podstate nieje nijako vidieť.
Posledná voľba premostiť iba dve tretiny Dunaja vyplynula z dopravnej požiadavky plynulosti smerových oblúkov, ekonomického hľadiska, a navyše keby mal most preklenúť celú šírku Dunaja by musel mať o cca 10 metrov vyšší oblúk, čím by sa stal až príliš dominantným prvkom v prostredí. Navyše v pláne je aj rozšírenie koryta Dunaja v rámci protipovodňovej ochrany Bratislavy, čím v konečnom dôsledku by most po tomto rozšírení opäť nepremosťoval celú šírku rieky.
Oceľová konštrukcia mosta sa budovala postupne z jednotlivých dielov mosta, ktoré sa vyrábali vo výrobných halách v Českej Republike a v Maďarsku a odtiaľ sa dovážali na Slovensko pomocou ťažkotonážnych návesov. Veľkosť jednotlivých dielov bola obmedzená vzhľadom na možnosti dopravy a nosnosť žeriavov, ktoré konštrukciu montovali.
Montáž hlavného mostného objektu sa realizovala na ľavej strane Dunaja, kde sa najprv rozmiestnili a zrovnali panely na ktoré sa uložili montážne podpery (tvz. pižmo). Na takto pripravenú dočasnú podpernú konštrukciu sa postupne ukladali jednotlivé diely dovezené z výrobných hál a postupne sa zvárali.
Osadenie každého dielu bolo geodeticky zamerané a až po odsúhlasení sa mohol tento diel privariť k už hotovej konštrukcii. Každý zvar či už vo výrobni alebo priamo na mieste montáže prešiel prísnou kontrolou.
K tomu aby sa dali zvary realizovať boli používané špeciálne krycie kabínky zavesené na konštrukciu. Po privarení priečnikov na hlavné nosné trámy sa osadila a privarila oceľová mostovka.
Obr. 1 – zváracie kabínky Obr. 2 – montáž mostovky
Priebeh výstavby oblúka mosta sa dal dobre sledovať z petržalskej strany Dunaja
September 2003
Október 2003
Február 2004
Apríl 2004
Máj 2004
Júl 2004
August 2004
Počas montáže oblúkov jednotlivé diely boli uložené na podperách pižmo, ktoré sa odstránili až po dokončení oblúkov nakoľko až kompletné oblúky sú schopné samostatne fungovať. Najproblematickejšími časťami bolo osadenie zárodkov oblúkov kvôli komplikovanému tvaru a osadenie posledného dielu oblúka kvôli teplotným deformáciám mosta (tvar posledného segmentu sa musel mierne upraviť podľa skutočného stavu). Po dokončení oblúkov sa osadili laná (66 kusov), ktoré sa napli na minimálnu hodnotu. Ich plná aktivácia sa dosiahla po odstránení podpier pižmo spod hlavných trámov a následne po uložení mosta na definitívne ložiská boli laná ešte rektifikované (doladenie sily v lane) tak aby deformácia mosta a jeho napätosť čo možno najlepšie zodpovedala predpokladom projektu.
A ešte dve fotky z výstavby fotené z Prístavného Mosta.
Na petržalskej strane sa konštrukcia začala osadením priečnika na pilier č.8 (druhý na petržalskej strane v smere od Dunaja) a následným privarením hlavných nosníkov.
Postupne sa privarili priečniky a mostovka .....
Po otočení mosta na Dunaji do definitívnej polohy (popis technológie otočenia bude v samostatnom blogu) ostalo doložiť posledné časti mosta a tak spojiť Petržalskú časť s Bratislavskou. Tieto trámy boli najprv pozvárané z dovezených kusov do jedného celku dĺžky 42 metrov a hmotnosti cca 73 ton a následne boli osadzované z lode.
Most je vo vnútri priechodný a cez oblúky sa viete dostať až na vrchol, odkiaľ je pekný výhľad na nábrežie Bratislavy z výšky cca 50m - inak keď som tam tak sedel ten úsmev nebol celkom prirodzený :-).
Po kompletizácii oceľovej časti bolo ešte potrebné vybetónovať spriahnuté prierezy, ktoré sa nachádzajú vo vnútri trámov mosta nad piliermi. Išlo o veľmi náročnú betonáž v stiesnených podmienkach, kde bol problém aj s prívodom čerstvého vzduchu.
No a po dokončení týchto prác sa celý most natrel farbou, ktorá ho má chrániť pred koróziou, zhotovili sa zábradlia, zvodidlá, vozovka a most sa dňa 5.9.2005 o 4:00 ráno dal do prevádzky.
Foto: archív autora. Bez súhlasu nemožno preberať a uverejňovať na iných stránkach.
