Ako môže taká malá strana diktovať takéto zásadné podmienky? Ako je možné odmietnuť takú veľkorysú ponuku?
SaS v tomto smere preukazuje, že sloboda, ktorú má vo svojom názve je pre ňu dôležitejšia ako istota parlamentu na ďalšie štyri roky. Nie že by sa do parlamentu nechcela dostať. No nie za každú cenu. Ponuka SDKÚ tváriaca sa ako krok k zjednoteniu pravice, má totiž jeden háčik. Smeruje strane, ktorá by možno ani nebola vznikla, ak by mala SDKÚ toľko sebareflexie, že by došlo k podstatným zmenám v jej vedení po volebných neúspechoch. Členovia SaS sú totiž v drvivej väčšine prípadov pôvodní voliči SDKÚ, ktorých prešla trpezlivosť. Napríklad aj ja. Preto zdôvodnenie podmienky Richardom Sulíkom neakceptovateľnosťou Dzurindu ako lídra kandidátky a nastavenie zrkadlu SDKÚ by mal každý akceptovať. V mene SaS bol vyjadrený názor jej členov a tých, ktorí sa s takýmto názorom dokážu stotožniť - nazvime ich voliči SaS.
Ponuka SDKÚ bola síce naoko veľkorysá, ale je to SDKÚ, ktorému ide vo voľbách o život. Obrovský zlepenec, ktorý vznikol účelovo na porazenie Mečiara potrebuje pre svoj život novú krv. Môže ju získať tak, že získa svojím prístupom nových voličov a prinavráti do svojho košiara aj stratené ovečky. Alebo zhltne inú pravicovú stranu a prilepší si preferencie o jej voličov (ako to robil SMER na svojej ceste za úspechom). Prvá cesta je pre SDKÚ zrejme bolestná, nakoľko by muselo dôjsť k podstatným zmenám v strane (akási očista) a preto prišla táto „veľkorysá" ponuka pre SaS.
Jasné nie Dzurindovi ako lídrovi kandidátky tu bude svietiť pre voličov, ktorí sú už unavení neschopnosťou SDKÚ zmobilizovať pravicu a celú spoločnosť natoľko, aby dokázala eliminovať vo voľbách SMER a jeho štýl vládnutia.
Členovia SaS nie sú odkázaní na politické funkcie a životnosť SaS nie je viazaná na príspevky od štátu. Každý jeden člen strany má vlastnú prácu a politike sa venuje na úkor vlastného voľného času. Je to slobodná strana slobodných ľudí, ktorí nevstúpili do politiky pre „korytá". Pokladám teda za nemiestne, aby sa niekto rozhorčoval nad tým, že táto nová strana neprijala ponuku na zaistenie si pohodlnej pozície v parlamente výmenou za porušenie princípov a zásad, ktoré sú pre túto stranu dôležité. Spôsob akým bola táto ponuka odmietnutá, zase naznačuje kde je skutočný problém pravice. Ten kto sa pasuje za jej lídra, totiž už nemá dôveru politických partnerov a zrejme ani bežných ľudí. S takýmto lídrom nemôže pravica zvíťaziť a SaS to veľmi dobre vie.
