Slovenský kolotoč
Tak nejako môžeme nazvať prístup majiteľov klubov k práci trénera, pretože ak niekto vyhodí trénera mužstva, ktoré je na druhom mieste, inak to ani komentovať nejde. Možno, že teraz sa budú ohrádzať manažéri, že napr. Žilina patrí i napriek trénerským rošádam trvale medzi slovenskú špičku, avšak práve tu je koreň problému. Chceme dosahovať úspechy iba na domácej scéne, alebo aj na tej európskej, či svetovej ? Zatiaľ to vyzerá, že nám bohate stačí domáca.
Klasický prístup majiteľa bohatého klubu /na slovenské pomery/ vyzerá asi takto - zoženieme renomovaného trénera, skúpime najlepších hráčov v republike /väčšinou skôr, než príde tréner/, a čakáme zázraky. Najlepšie hneď. Prejde pár zápasov, výsledky sa akosi nedostavujú, tak vyhodíme trénera, lebo predsa hráči sú najlepší, no nie ? A slovenský kolotoč pokračuje.
Ako to funguje v zahraničí
Majiteľ mužstva si vyberie trénera, ktorý má dostatok kompetencií a hlavne dôvery na vedenie mužstva. Hráči sa dokupujú výhradne po dôkladnom výbere, a tak, aby zapadli do už existujúceho kádra. Neskupuje sa všetko naokolo /s výnimkou niektorých mega-klubov/, len nech oslabíme konkurenciu. Nikto totiž nie je taký krátkozraký, aby si neuvedomoval, že hráč sediaci na lavičke stráca nielen svoju kvalitu, ale aj na hodnote. A predovšetkým, tréner dostane dostatok času na skĺbenie mužstva. Niekto síce povie, však tento tréner tu bol skoro dvaapol roka, ale tvárme sa radšej, že sme tento chorý argument nepočuli. A predovšetkým, nikto v zahraničí neplatí tzv. hviezdy, ktorým sa vydarí jeden-dva zápasy, a potom mesiace nič, alebo hráčov, ktorý sa nevedia podriadiť záujmom a potrebám mužstva.
Je totiž skutočne smiešne, ak nazývame hviezdou súťaže hráča, ktorý síce z času na čas dá geniálnu prihrávku, alebo rozhodne zápas, ale prevažne sa motká v strede poľa, má problémy s kondíciou, vypomáhanie v obrane mu nehovorí nič a podobne. V zahraničí by maximálne sedel na lavičke, a čoskoro by mu darovali letenku späť domov. V prípade, ktorý momentálne opisujem, sa tak aj skutočne stalo.
Ako ďalej na Slovensku ?
V prvom rade musíme prestať robiť nábory detí, ale znova začať robiť výbery. Ploché nohy a bohaté deti, ktoré síce majú prostriedky na šport, ale nemajú talent, do športu nepatria. Štát by sa mal konečne zobudiť a investovať do výstavby detských ihrísk, ktoré sme tak veľkoryso predali hypermarketom a iným subjektom, ktoré by mali byť hlavne dostupné. Hlavne vláda, myslím tých niektorých ministrov, by si mala uvedomiť, že dane neplatíme preto, aby si vyberali cielene na vozenie svojich zadkov drahé limuzíny, ale dane platíme pre financovanie našich potrieb, ktoré zaisťuje práve štát.
A pokiaľ si dokážeme vychovať deti, zachytiť talenty, ktoré máme, ale nám unikajú, lebo nemajú finančné zázemie, potom môžeme dúfať, že raz budeme vidieť naše mužstvá pravidelne aj v Lige majstrov, či na vrcholných európskych, alebo svetových podujatiach.
Ak však i naďalej budeme pokračovať v tradícii, že za zlé výsledky mužstva môže zásadne tréner, nuž skončíme veľmi zle. Zbytočne dáme trénerovi najlepších z najlepších, ak hráči berú futbal ako ľahký zdroj príjmu, a nie svoju srdcovú záležitosť, ak hráči žijú vo vedomí, že ak ich niekde vyhodia pre rôzne nedostatky, nájde sa dostatok iných mužstiev, kam ich vezmú.
