Ako som už vravel, bol to môj prvý ples, tak som si dal na príprave maximálne záležať. Zašiel som do požičovne spoločenských šiat a objednal som si smoking. Keď mi predavačka oznámila, že požičovné tvorí trojciferná suma, mierne ma myklo. Nepohyboval som sa doteraz v tejto oblasti, tak som so škrípajúcimi zubami zaplatil. V nemenovanom nákupnom centre som si kúpil špeciálnu košeľu, motýlika a doma som vyhrabal otcovu šerpu a manžetové gombíky. Toľko k príprave.
A teraz k samotnej udalosti. Taxík nás doviezol k tej päťhviezdičkovej inštitúcii, kde nás čakali vyparádený uvádzači, červený koberec, usporiadatelia a šampanské.
S priateľkou sme sa usadili a obzerali si okolie. Samí lepší ľudia. Režiséri, riaditelia televízii, herci, speváci a iné
-britky nášho šoubiznisu. Mihali sa tam kameramani známych televízii a jedna slečna, ktorej slovnú zásobu tvoria výrazy "či, či, či a čoo?"
Aj táto skutočnosť ma utvrdila v tom, že toto bude večer, ktorý si budem ešte dlho pamätať. A skutočne. Nie som idealista, nečakal som priebeh ako v roku 1812 vo Viedni, ale to, čo prišlo po úvodných slovách moderátora, mi vyskrutkovalo moje "bontónne" skrutky, ktoré mi držali sánku a oči pred neprimeraným vypúlením. Ples otvorili úvodným valčíkom usporiadatelia spolu so svojimi manželkami. Asi po desiatich sekundách sa k nim popridávali iné prominentné aj obyčajné páry. Ja som sa s priateľkou držal stranou, lebo priznám sa, nikdy som nenavštevoval kurzy spoločenského tanca. Ale to ma nemuselo trápiť. Podobne na tom bolo aj 90% ľudí na parkete. Kývali sa na parkete zo strany na stranu v štýle "medveďku daj labku" a stúpali partnerkám na šaty.
Nasledoval jeden viedenský valčík, jeden anglický, jedna salsa, čača, rumba a to bolo všetko. Noblesa a štýl vyššej spoločnosti sa stratili po necelej polhodine od začiatku. To, čo nasledovalo, bola katastrofa. Na pódiu sa striedali rôzne hviezdy speváckeho neba, no všetky točili svoj repertoár v štýle "sladké mámení" a "diskopříběh". Vysokopostavení muži v smokingoch, motýlikoch a šerpách džemovali na parkete, ich partnerky sa nenechali zahanbiť a užívali si to v štýle "prvý rad - ruka hore". Bol som zdesený.
Toto že je úroveň zábavy a kultúry na plese? A na takomto významnom? Dámy a páni, to ste sa hneď po večeri mohli odobrať do oldies klubu. Aj tam majú poháre na stopke. Apropo - dámy a páni - z ich úst často zaznievali slová, ktoré počuť na chodbe strednej školy. Bez hanby a studu, bez zakrytia úst dlaňou, šepnutia do ucha. Z mosta do prosta.
Odchádzal som odtiaľ sklamaný. Nečakal som bozkávanie rúk dámam, sláčikové kvarteto a dvesto valčíkov, na ktoré bude identicky tancovať šestnásť párov oproti sebe. Ale jediné, čo napokon malo úroveň, boli šaty a obleky zúčastnených a ruže, ktoré dostávali dámy pri odchode. To bolo, bohužiaľ, všetko. Áno, povedal som si, niekto môže zorganizovať ples, kde to bude fungovať ako vo Viedni v 19. storočí, ale veľa ľudí mu tam nepríde. Takže ako upadá naša spoločnosť a jej spôsoby, tak sa tomu prispôsobuje kultúra a spoločenské podujatia. Idú spolu ruka v ruke a smerom nahor to určite nie je.
(pozn.: na žiadosť mojej priateľky bola fotka z článku odstránená)
